• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Peter Lamborn Wilson

Dočasná autonomní zóna

„Útla malá brožúra obsahuje úvodnú štúdiu o pirátskych hnutiach, stručne informuje o európskych pokusoch realizovať anarchistické usporiadanie spoločnosti. Podrobnejšie sa venuje republike Fiume, existujúcej na miestne dnešného chorvátskeho mesta Rijeka. Na prelome rokov 1919 a 1920 bola 15 mesiacov vedená talianskym spisovateľom Gabrielom D´Annunziom, ktorý okrem iného vyhlásil vojnu Taliansku. Napriek tomu, že Bey republiku obhajuje ako jednu z podarených dočasných autonómnych zón, dnešní talianski anarchisti a autonomisti nevedia prísť D´Annunziovi a jeho Fiume na meno. Argumentujú, že išlo len o experiment, zámerne vytvorený a slúžiaci neskôr Mussolinimu k uchopeniu moci v Taliansku, pričom práve Ústava Fiume sa údajne stala vzorom talianskej fašistickej ústavy. Odhliadnuc od tejto kontroverzie je knižka skvelým teoretickým i praktickým návodom k vytváraniu dočasných autonómnych zón v dnešnej zosieťovanej spoločnosti. Dočasných preto, lebo politika sietí, so stále sa zužujúcimi okami zónu slobody vždy napokon prevalcuje, nikdy jej neumožní trvalejšiu existenciu. Knihu dopĺňa rozhovor s jej autorom Hakimom Beyom. Text je prekladaný náhodne (alebo zámerne?) vsunutými vetami slovenského týpka, vytvárajúcemu zaujímavé myšlienky a úvahy. Tieto vsuvky sa objavia prvý krát už na obale knihy, kedy za názvom - titulom Dočasná autonómna zóna je uvedená veta: "Občas mám chuť na čistú vodu.". Celá kniha je skvelým a inšpiratívnym čítaním. Na internete existuje aktualizovaný a doplnený preklad jej znenia.“... celý text
— Radoľa

---

Malá kniha andělské moudrosti

„Autor (v danom prípade skôr editor), známejší pod pseudonymom Hakim Bey je americký filozof, známy predovšetkým vďaka svojim pojednaniam o dočasných autonómnych zónach. Pod vlastným menom mu vyšla útla knižôčka anjelských citátov. Pretože dlhší čas žil v Iráne, kde sa zaoberal súfistickými dielami, je zrejmé, že sa to prejavilo aj v knihe, kde popri citátoch z diel kresťanských teológov, spisovateľov a filozofov, je pomerne dosť citátov práve z diel perzských súfistov a z Koránu. V predslove Hakim Bey píše, že asketickí mnísi, či ortodoxné kresťanské dogmy sa vzpierajú anjelskému kultu. Anjeli v ňom sú žijúcimi akýmsi mostom svetla, alebo ústredným bodom, ktorý sa zjaví každému veriacemu, podľa jeho schopností a imaginácie. Vo svete takejto predstavivosti je raj osobnosťou (persónou), a v okamžiku vnímania anjela, sa javí všetko čo človek vníma ako život, inteligenciu, duch a svet navôkol, ako raj. Práve takáto bezprostrednosť vnímania je konzervatívnymi kruhmi viery často odmietaná, či priamo popieraná. Anjel totiž ponúka aj istý typ osobnej meditácie, či spásy, čo je možné aj pri prostej predstavivosti veriaceho. Pre blízkosť takto vnímanej viery v anjelov osobnému životu a mysleniu ide o formu populárneho mysticizmu. V ňom sa samotné telo človeka môže javiť ako anjelský dvorec. A skutočne naozaj všetko, ako sa píše v závere úvodu ku knihe, úplne čokoľvek sa potom môže stať anjelom. Sen, závan parfumu, tvár v dave, zaujímavý tvar budovy, kvet, či akákoľvek kniha.“... celý text
— Radoľa