Nové komentáře u knih Reni Eddo-Lodge
Prečo sa už s bielymi nerozprávam o rase
„Farba pleti, rasa, príslušnosť k tej či onej kultúre... Ich výhody, respektíve nevýhody, si ako príslušníci "bielej väčšiny" neraz absolútne neuvedomujeme, no nech už rozdiely registrujeme alebo ich len nevedomky prehliadame, ich existenciu poprieť nemôžeme. Existujú, polarizujú spoločnosť, ovplyvňujú životy...
A nehovorím len o ovplyvňovaní vo forme otvorených predsudkov či rasisticky motivovaných útokov, ale o systematickom znevýhodňovaní. O odopieraní šancí na základe exoticky znejúceho mena alebo atypického prízvuku, o istej rétorike či podvedomej nadradenosti, ktoré vo vzťahu k ľuďom s inou, než bielou farbou pleti, nevedomky preberáme a uplatňujeme. O akejsi hluchote, odmietaní a snahe o vlastnú viktimizáciu tvárou v tvár negatívnym skúsenostiam iných - skúsenostiam, ktoré nezdieľame a tým pádom nedokážeme (alebo možno nechceme či nie sme pripravení) prijať.
Frustrácia zo zmarenej snahy o konverzáciu o rase viedla britskú novinárku Reni Eddo-Lodge k napísaniu esejistickej knihy Prečo sa už s bielymi nerozprávam o rase, v ktorej sa dotkla mnohých zásadných problémov súvisiacich s tematikou. Od vlastných skúseností, ktoré ju v roku 2014 inšpirovali k napísaniu blogového článku, plynulo prechádzala k priblíženiu histórie rasizmu vo Veľkej Británii - hovorila o kolonializme, o policajnej brutalite a nedostatočne vytýčenom systéme, ktorý v priebehu desaťročí zanedbával, potláčal či ignoroval práva ľudí s inou ako bielou farbou pleti.
Koketovala s pojmami ako štrukturálny rasizmus, biela politika, dvojitá diskriminácia v rámci snahy presadzovať feministické myšlienky (tzv. biely feminizmus) či white privilege, pričom ich náležite definovala a na základe vlastných skúseností rozvíjala. Dotkla sa negatívne vnímaného (a najmä zavádzajúceho) vnímania "pretláčania farebných na úkor bielych" a vysvetlila, ako a prečo sú rasa a trieda v skutočnosti vzájomne prepojené.
Prečo sa už s bielymi nerozprávam o rase je síce pomerne útla, no stojí za prečítanie - hoci je z textu občas cítiť napätie či hnev, ponúka nemalé množstvo podnetov na zamyslenie a prehodnotenie pristupovania k rôznym skutočnostiam.
Dajte si ju “... celý text
— booklovertina
Prečo sa už s bielymi nerozprávam o rase
„Na úvod len spomeniem, že si uvedomujem, koľkokrát v živote som mal o svete a o ľuďoch rasistické predstavy a že som si dlho neuvedomoval vlastné biele privilégium; stále ma čaká dlhá cesta v snahe o pochopenie stále aktuálnych sociálnych problémoch tohto sveta. Minimálne v našom kontexte je klasický postup, že najprv kritizujem, ozvem sa, zapojím sa do debaty, no viac si nezistím, pretože mi stačí to, ako to vždy bolo – čo je vo svojej podstate základný problém, prečo autorka už s bielymi o rase nehovorí: tento a s ním súvisiace fenomény pomenúva a diagnostikuje. Za základný postup, ako urobiť krok vpred považujem počúvanie. Skutočné počúvanie, kedy neskáčem do reči, kedy vnímam a kedy plne rešpektujem aj kritiku, ktorá by mohla otriasť mojím svetom a ktorá by sa ma mohla dotknúť, ktorá neodráža moje vlastné skúsenosti. Pri počúvaní, kedy po otázke čakáme na konkrétnu odpoveď, k žiadnemu posunu nedochádza. A prečo? Aké problémy tento prístup a neochota skutočne počúvať prinášajú? Tomu sa už – podľa môjho názoru – táto kniha vo veľkej miere venuje, pretože rasizmus nie je problém ne-bielych, ale naopak je to chybou zakorenenou najmä v bielom pohľade na svet a na seba.
Nie je tutoriálom pre bielych ako nebyť rasistom (to je dlhodobejší proces) a neposkytuje ani konkrétny návod ako zmeniť svet, iba – pre nás, bielych, ktorí nie sme vyslovene cieľovkou – objasňuje, v čom zlyháva komunikácia na tieto témy. Často som popri čítaní očami zvýrazňoval úderné a informatívne pasáže, ktoré by som rád prezdieľal ľuďom, pre ktorých sú problémy tohto sveta zaujímavou témou na racionálnu debatu, kde emócie nemajú čo hľadať a kde nie je prioritou hľadať riešenie problému, ale povedať minoritám či utláčaným, že už by aj stačilo. Kde je filozofia kratochvíľou, zábavkou a dôležité sú len veľké témy zmyslu života. Bojím sa, že pôsobím agresívnejšie, než je táto kniha písaná, ale bohužiaľ obsah inú emóciu ako hnev a smútok, pocit hanby a precitnutia – neposkytuje. Knihu považujem za dôležitú lekciu a za absolútny základ pre dialóg k tejto téme.
Jedná sa o stručnú sériu esejí, ktoré pojednávajú o rôznych aspektoch rasizmu, najmä v súvislosti s Veľkou Britániou (v rámci jej kontextu), s históriou a s prístupom, ktorý sa od USA či od iných krajín líši svojimi špecifikami. V obsahu tak nájdeme tieto kľúčové slová: úvod, histórie, systém, čo znamená biele privilégium, strach z čiernej planéty, otázka feminizmu, rasa a trieda či „Spravodlivosť neexistuje, sme iba my“.
Mimo iné si veľmi vážim preklad, na ktorom je vidno, že sa prekladateľka o tému naozaj zaujíma a že sa v nej vyzná, a tak poskytuje výklad fráz a slovných spojení frekventovane používaných v týchto súvislostiach. Vďaka tomu a vďaka častému používaniu originálneho znenia pojmov som mal pocit silnej autenticity, kedy kniha znela, akoby ani nebola napísaná v inom jazyku ako v slovenčine. Ďakujem za skvelú prácu!“... celý text
— Samuel98
