Juraj Cintula citáty

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1953

Citáty (11)

„1.Noticky o Slovenských brancoch Tak pekne od začiatku: v máji minulého roka som sa po prvýkrát dozvedel o Slovenských brancoch a čo ma na nich upútalo? 1. schopnosť konať bez príkazu štátu, čo je v pasívnej spoločnosti, ako je tá naša, priam nepochopiteľné. 2. nezištná zanietenosť – oni si sami za vlastné peniaze zháňajú výzbroj a výstroj. Oni si sami, v čase svojho voľna osvojujú taktiku a stratégiu. Alebo aby sa to naučili v kolektívnom cvičení, vyberú si dovolenku. Prečo to robia? Do Európy, ktorej sme trvalou súčasťou prichádzajú státisíce migrantov. Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu.“

„Ak nekoná štát, koná spoločnosť, ak nekoná spoločnosť, koná jednotlivec, ale potom ho nenazývajme šialencom. Lebo potom sme my sami predkami šialencov, ktorých počet bude narastať.“ — Efata

„Ak pripustíme, že Harman bol šialenec, potom je touto chorobou postihnuté veľké percento z nás a riziko recidívy skratového konania je u mnohých až alarmujúce...“ — Efata

„Brutálne vraždy po celom svete a teroristické činy majú jedného spoločného menovateľa – neriešenie napätia v spoločnosti ...“ — Efata

„Ja mám svojho Boha. Moja duša nie je v tme, moja viera nie je klam. Zem sú moje nebesá, Bohom som si sám.“

„Kde je slovenský Breivik? Ešte sa nenarodil? A čo keď áno. Kde sú povrazy, na ktorých by viseli vystrašení, doteraz usmievajúci sa zodpovední? Ešte ich nikto nevyrobil? Ale vyrobil. Ibaže rozumný človek by ich nikdy nemal použiť. Kto je ešte rozumný vo svete permanentného násilia?“ — Efata

„Radikalizmus, extrémizmus, neonacionalizmus, anarchia, revanšizmus, avanturizmus sú z tohto dôvodu produkty aj málo zodpovedného štátu...“ — Efata

„Už neplačem nad životom, už neplačem nad krivdou, už neplačem nad okovami. Už naplačem nad mŕtvymi, už neplačem nikde a nad ničím. Lebo som vyrástol na chlapa, ktorý vracia úder. Za seba. I za iných. Už neplačem. A že som to dokázal, teraz ticho plačem.“ — Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika

„Vyhlásili ho za šialenca, no on nebol šialenec, on už len neuniesol bremeno. Naopak – my, tí štátom ignorovaní, potenciálni blázni, ho nesieme ďalej. Spoliehame sa na štát, že bude riešiť, očakávajúc citeľné zlepšovanie. Bojazlivo si aj s nenávisťou odovzdávame bremeno ako štafetový kolík z generácie na generáciu.“ — Efata

„Vzájomná dôvera Militarizácia sveta je dôkazom nedôvery medzi štátmi navzájom a ich klesajúcej schopnosti tvoriť kvalitu života, rozumieť si, riešiť problémy inak, ako silou. Egokratívne štáty ženú národy do vojen, preskupujú sily, manipulujú, zahmlievajú, nakupujú a predávajú zbrane. Nie občania. 1. Štát nedokáže spoľahlivo chrániť občanov ani vtedy, keby chcel a aj keď sa o to teraz úpenlivo snaží je to drahé a chaotické. Na jedného policajta totiž pripadá až päťsto občanov, teda aj keby sa rozkrájal, nedokáže ich ochrániť. Spoľahlivá bezpečnosť je za takéhoto stavu ilúziou. 2. Vieme, čo sa dnes v Európe deje a neželajme si, aby verejný priestor vyplnili dobrodruhovia s hákovými krížmi, vandali, ktorí by s veľkou chuťou všetko rozbíjali, zapaľovali, rabovali. Práve preto musia občania naplniť a chrániť verejný priestor skôr, ako ho naplnia kriminálne živly. Je to naliehavé. 3. Vznik Slovenských brancov nie je hra nezodpovedných mládencov a dievčat, ale práve naopak. Na samom začiatku ich formovania možno boli aj chyby, ale pozrime sa nich teraz. Preto sa mi nepáči osočovanie mladých a nedôvera k nim, ak sú iní, ako by sme si želali, tak je to aj naša chyba. Kritika sa valí na ich profilujúcu sa občiansku statočnosť. Je to žoldnierska závisť štátnych orgánov na schopnosť prirodzenej tvorby? V chaotickom svete pasívnych dospelákov je iniciatíva mládeže prekvapením. Ich prirodzenú iniciatívu treba prijať, nie odmietať. Vyslovujem im dôveru, aj spoločnosť by sa mala učiť dôverovať im, mala by sa im otvárať, mala by ich prijať. Lebo občania musia mať pocit bezpečia a poriadku zároveň. Zaslúžia si ho. Polícia a občania, štát a spoločnosť musia spolupracovať. Ani tie najúprimnejšie a dobre mienené verejné vyhlásenia politikov nie sú zárukou bezpečnosti. Ako keby sme si nevideli ďalej od nosa, iba na jedno volebné obdobie.“

„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť. Ale ako?“ — Efata