Ľudovít Štúr citáty

slovenská, 1815 - 1856

Citáty (29)

Aby mohli zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože, využilo v tomto úpadku Židov, ktorým prenajímali jeho majetky. Mukám a utrpeniu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťanstvo, a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu.


Ako národ Slovanskí je nad inšje národi kmenovití, tak aj reč Slovanská je hlavňe narečná a muože sa bezpečňe pre svoju ňekoňečnú bohatosť, pre svoju rozvitosť a rozmaňitosť nazvať rečou reči.


Čím väčší, znamenitejší duchovia u ktoréhokoľvek národa povstali, tým krajšia, jadrnejšia, čistejšia, uloženejšia bola ich reč.


Člověk, který k osobnosti neprišel, je dítě.


Hádka, v čase potrebnom a primeranom začatá a vedená, nie je nič zlého a nešťastného.


Hnusota je len lenivieť a hlivieť.


Každá báseň je obraz svojho spôsobu.


Každý je sám sebe najbližší.


Keď sa len dvaja – traja v našom veku v lone národa upadnutého nájdu, ktorí za lepší stav toho národa, za jeho pravdu zahoria, už je tu národ nie stratený, lebo tí vystavia vec svoju mienke človečenstva.


Kto sa sám neopúšťa, nebýva opustený.


Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete.


Kým duch v národe, národ žije.


Mekkuo „l“ len u daktorích a málo Slovakou je v običaji a už aj tam pomalí zakapáva, odkjal ako aj preto že je zvuk pre svoju velkú rozťeklosť ňepríjemní a ďeťinskí v čistej Slovenčiňe lepšje keď sa viňehá.


Menej troviť, viacej tvoriť.


My dali sme sa do služby ducha, preto musíme prejsť cestu života tŕnistú.


My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá túžba.


Napomáhať celku, veci obecnej, je nielen pekné, ale je spojené aj s osohom každého.


Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.


Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.


Nesvornosť plodí ten, kto iných samovoľne podkopáva, kto iným zlomyseľne škodiť chce.


Ňezabudňime ňikdi aňi na vďačnosť, ktorú sme pracovitjemu a umnjemu Českjemu kmenu povinní; on nás v hliveňí našom opatruvau a nás k životu viššjemu svojimí duchovnimí plodamí pripravuvau, preto vďačnosť naša nach vždi ostaňe k ňemu svježa a vrúcna v srdcach naších.


Podliaci by sme boli, keby sme všetko, čo môžeme, za nášho muža neurobili.


Přátelství existuje pouze tak dlouho ,dokud se nezmění okolnosti za kterých vzniklo,


S materiálnym dobrobytom národa je aj život duchovný najužšie spojený.


Symbol spojenia nášho je reč národa, heslo našej vôle života.


V boji sa sily trú, skusujú, oživotnievajú.


V našej reči ňjet žjadneho „y.“


Veľké veci rastú a dozrievajú pomaly, no tie, ktoré rastú a kvitnú a rýchlo, tie aj rýchlo pominú.


Vyučovanie má srdce ušľachtiť, myseľ osvietiť, člověka do života a světa pripraviť.