Lukáš Perný citáty

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1991

Citáty (12)

„Ak je nástroj, ktorý sa najviac približuje k tajomstvám našej podstaty a kolektívnemu vedomiu, tak sú to práve bubny. To ma práve na tomto nástroji fascinuje. Napríklad pri kolektívnom bubnovaní sa človek môže dostať v určitých situáciách do tranzu a následne pochopiť veci, ktoré nás presahujú. Bubnovanie je rituál. Niečo ako praveká modlitba. ... Bubny sú nástrojom, ktorý vyvoláva vášeň, silu. Od indiánskych šamanov cez bubeníkov Napoleonovej armády, politické protestsongy 60. rokov až po drum and bass. Bubny sú tu počas celých dejín ľudstva. (Perný, Albert, 2020, https://davdva.sk/komunitarny-filozof-lukas-perny-v-rozhovore-s-michalom-albertom-trhovo-podmienena-spolocnost-je-absurdna/)““

„Aký má zmysel spoločnosť, v ktorej je trh viac než ľudský život? ... Sociálni filozofi by sa mali, poučení po krízach v rokoch 1929 a roku 2008, pripravovať na veľký kolaps, ktorý je každým dňom reálnejší, a preto aj hľadať nové vízie sociálne spravodlivejšieho sveta (Perný 2018, s. 6, 147).“ — Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie: Liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus

„Clementis nechcel rovnoprávnosťou negovať dobré vzťahy s Čechmi a Moravanmi. Obom išlo o vyššiu spravodlivosť v politickej rovnoprávnosti. V tom je vyšší humanistický odkaz davistickej generácie.“ — Clementis & Mináč: Vlastenci alebo "buržoázni nacionalisti"?

„Na začiatku 16. storočia napísal Thomas More dielo, ktorého názvom definoval fenomén sprevádzajúci ľudstvo odpradávna – túžbu po ideálnom, dokonalom šťastnom stave ľudského bytia v dokonalej krajine. Nazval ho UTÓPIA! Thomas More týmto dielom označil fenomén, ktorý je najrozšírenejším prvkom v duchovnom svete človeka – cestu ľudstva do krajiny hojnosti. Miesto šťastia, po ktorom všetci túžime, ale možno ho nikdy nedosiahneme.“ — Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu

„Nemalé množstvo autorov dokazuje, že neviditeľná ruka trhu má za následok rozmach obrovskej nerovnosti, nestability a riziká hospodárskych kríz vedúcich k nezamestnanosti a biede. ... Už Charles Fourier zdôrazňoval, že sloboda obchodu a trhu má jasné dôsledky: potraviny, s ktorými obchodujú, môžu kedykoľvek stiahnuť z obehu, ukryť ich, spáliť (uvádza príklad amsterdamskú Východnú spoločnosť, ktorá spálila sklady škorice, aby dosiahla vzostupu cien). Bieda sa rodí zo samotnej hojnosti tým, že ľud ponecháva v hlade, biede, chorobách, aby prácu naďalej vykonával. Pripomína, že v tej dobe ľudia namiesto chleba jedli gaštany, že bolo evidovaných 232-tisíc chudobných ľudí v Londýne a 86-tisíc v Paríži. Obchod, voľný trh a vykorisťovanie sú podľa Fouriera typickými znakmi úpadkového štádia tzv. Civilizácie.“ — Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu

„Nemyslím, že prinesiem vo filozofii niečo nové. Podstatné je, že budem mediátorom veľkých ideí, ktoré napísali múdri ľudia po stáročia. Mojou morálnou povinnosťou je pripomínať ich odkaz. Mojou úlohou je odovzdať dávno vypovedané pravdy. Neverím veľmi v originalitu. Veľké idey už boli vyslovené, iba ich treba ľudstvu opäť pripomenúť. Považujem sa skôr za mediátora, ktorý poukazuje na veľké osobnosti. (Perný, Albert, 2020, https://davdva.sk/komunitarny-filozof-lukas-perny-v-rozhovore-s-michalom-albertom-trhovo-podmienena-spolocnost-je-absurdna/)“

„Novomeský, Clementis aj Mináč mali víziu, že slovenský národ môže byť lepší, že má na to vymaniť sa zo svojej biedy, z lojality k cudzím záujmom, že má schopnosť vykročiť vlastnou cestou, ktorá zároveň nebude negovať historický pokrok.“ — Clementis & Mináč: Vlastenci alebo "buržoázni nacionalisti"?

„Utópia je útla, ale mimoriadne významná kniha, ktorá by nemala chýbať v knižnici každého človeka, ktorý sa zaoberá otázkami sociálnej spravodlivosti a túži po poznaní. ďaka spisovateľovi, filozofovi, právnikovi, lordovi kancelárovi a napokon aj svätcovi Thomasovi Morovi (* 7. február 1478 Londýn – † 6. júl 1535 Londýn) sa slovo utópia dostalo do slovníkov všetkých civilizovaných národov a tak ako kniha je spojené s protichodnosťou. Utópie ako literárny žáner obsahujú vo väčšine prípadov dve zložky: ostrú kritiku súčasného stavu spoločnosti a projekciu ideálnej spoločnosti. Forma tohto žánru bola ovplyvnená antikou, keďže je písaná vo forme dialógu a vznešeným jazykom striedaným s podobenstvami a sociálno-kritickými poznámkami. Utopické literárne diela sú založené na rozprávaní o krajine, ktorá je umiestnená na bližšie nešpecifikovanom mieste (mesto, ostrov), kde väčšinou dominuje sociálna spravodlivosť, rovnosť a harmónia. K napísaniu diela Utópia Mora inšpirovali jednak ideové východiská antickej filozofie (platonizmus, epikureizmus, stoicizmus), antický mýtus o zlatom veku (Lukiános, Ovídius), ďalej ranokresťanské rovnostárstvo a komunitný život mníchov podľa sv. Benedikta, ako aj kresťanská filozofi a dejín a idea mieru u sv. Augustína, napokon aj renesančná prírodná filozofia a renesančná sociálna filozofia (Pico della Mirandola, Dante Alighieri a Morov dlhoročný priateľ Erazmus Rotterdamský). Výrazným motívom utópie je aj renesanciou ovplyvnený antropocentrizmus, ktorý sa prejavil v demokratickom duchu diela (človek má možnosť meniť spoločnosť a voliť, prípadne odvolať panovníka a tým pádom aj zasahovať do dejín).“ — Utópia

„Utopisti (vizionári budúcnosti) chceli predbehnúť dejiny a nastoliť šťastnejší svet, bez vykorisťovania, nerovnosti, netolerancie... Mali schopnosť „vidieť za roh“, projektovať a predvídať. Chceli a verili, že ľudstvo čaká svet harmónie, rovnosti, blahobytu a mieru, kde všetci pracujú spoločne pre spoločné blaho a kde má každý rovnaké príležitosti na naplnenie materiálnych a duchovných potrieb a realizáciu svojho šťastia. Kde veda a stroje slúžia v prospech človeka. Utopisti verili, že svet možno zmeniť. Objektívne historické okolnosti im realizáciu tohto ideálu neumožňovali, a tak ich vízie zostali v knihách ako zabudnuté proroctvá a vízie lepšieho sveta. Zanechali ich prostredníctvom fantázií o ostrovných štátoch či družstevných komunitách, plánoch na reformovanie spoločnosti, zákonníkoch a sci-fi dielach o svete budúcnosti. Tým priblížili čitateľom predstavy o tom, ako by mohol vyzerať svet, v ktorom sa ľudia rozhodli žiť inak. Zostanú tieto vízie iba v ríše fantázie a literatúry, alebo sa transformujú do reality? To ukáže budúcnosť!“ — Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu

„Vladimír Mináč skonštruoval pre Slovensko unikátnu filozofiu dejín, ktorej korene nachádza v meruôsmich rokoch a vyvrcholenie v Slovenskom národnom povstaní. Mináčovým ideálom ideálom je demokratický, vlastenecký a sociálne spravodlivý národ, ktorý existuje v mierovej koexistencii, súžití a spolupráci s ostatnými národmi (čo je opakovanie Herderovskej myšlienky o mierovom poslaní Slovanov, ktorú si osvojil Ján Kollár, neskôr štúrovci a napokon i Novomeský a Clementis).“ — Clementis & Mináč: Vlastenci alebo "buržoázni nacionalisti"?

„Zvíťazíme iba s optimizmom. My Slováci máme sklon k seba-bičovaniu, lamentovaniu a nadávaniu na to, akí sme. Toto musíme zmeniť. Musíme byť hrdí na svoj národ, a hľadať pozitívne dejinné príklady. Či už to bola Veľká Morava, bernolákovci, štúrovci, davisti, povstania, štrajky a revolty. Aj my máme v našej histórii malé víťazstvá. ... Máme nádhernú kultúru, máme nádhernú krajinu. Nemecký filozof Herder veštil Slovanom veľkú budúcnosť. Jeho veštba sa naplnila. Slováci mali prvý krát v dejinách vlastný jazyk, boli sebestační a ešte aj v posledných chudobných regiónoch bola práca a dôstojný život. Raz sa nám to podarilo, verím, že sa nám to môže podariť znova.“

„Žijeme v spoločnosti simulakier. Teda vyprázdnených obrazov, slov, ktoré stratili svoj pôvodný význam. S tým súvisí aj absencia racionálneho spoločenského dialógu, v ktorom sa používajú adekvátne pojmy. Odmyslím si to a pokúsim sa vysvetliť, čo je to duchovný komunizmus človeku, ktorý ma pre slovo komunizmus nebude urážať a dávať mi na zodpovednosť všetky neprávosti, ktoré sa v mene tohto slova v minulosti udiali. Presuniem sa do sféry čistých ideí a budem predpokladať, že čitateľ nasledujúcich riadkov bude čítať s porozumením. Vizionári a utopisti Robert Owen, Wilhelm Weitling, Étienne Cabet, veľký mysliteľ Tolstoj, kresťansko-komunistický kňaz Lamennais, ale aj Ľudovít Štúr – to všetko boli duchovní komunisti. Vysvetlím prečo. Pod duchovným komunizmom (prípadne komunitarizmom, pre tých, ktorým slovo komunizmus vyslovene vadí) ja osobne chápem širší rozmer komunizmu, ktorý nie je založený striktne na materialistických základoch. ... Materialistický výklad našej existencie nie je skrátka dostačujúci. Sú veci, ktoré nás presahujú a komunizmus je prejav najvyššej duchovnej fázy spoločnosti. Preto ho nazývam duchovným. To znamená, že okrem matérie je v tomto koncepte zohľadňovaný aj duch. Duchovný komunizmus nie je len predstava možného ideálneho spoločenského stavu, ale aj životný štýl založený na preferovaní komunitárnych princípov pred individualistickými. (Perný, Albert, 2020, https://davdva.sk/komunitarny-filozof-lukas-perny-v-rozhovore-s-michalom-albertom-trhovo-podmienena-spolocnost-je-absurdna/)“