Citáty (4)
„„Tušil som, že plávam v cudzích vodách, že improvizujem a imitujem, ale zároveň mi čosi šepkalo, že tie cudzie vody musia mať koniec – že ak sa nepoddám, raz ich prebrodím a tam kdesi nájdem seba, svoj vlastný hlas,““
„Bolí to, bolí, oj, bolí a - neprestáva. To tak bolí, ako keď odtrhneš z jablone posledný puk, ako keď posledné vtáča z hniezda vyhodíš. Ráno je, krásne je a jabloň pustá, vzduch voľný a k slnku nemá kto vyletieť. Z puku by konár bol, silná haluz a vtáča by si bolo postavilo nové hniezdo. Máj by bol prišiel raz; na strome haluz biela a v hniezde vtáčence štebotavé ... A to tak, akoby si raz uťal: všetkému je koniec - všetkému ... (Živý bič)“
„Naše slová nesmú byť naliate rozkladom dní, nesmú byť pochybnou mincou zajtrajška. Musia sa vznášať nad prevratmi vekov ako biele holuby, aby neboli zasiahnuté a spálené ohňom času (Živý bič)“
„Pred malým striebrosivým starcom, takmer priezračným, roztancovali sa veky. Videl z tmy pralesov, z jaskyne vychodiť človeka, ktorý staval a rúcal s rovnakou vervou. Vojny putovali svetom a v rukách ľudí rinčala zbraň. Brat brata zabíjal s penou nepriateľstva na ústach, aby sa vrátil domov a splodil syna veľkňaza, ktorý v chráme, ozdobenom slonovinou, bude upozorňovať ľud na Desatoro božich prikázaní. "Nezabiješ!" "Nezosmilníš!" A predsa: zabíjali svojich otcov a smilnili s vlastnými sestrami. Vyvolení stávali sa bláznami a zo zavrhnutých vyšli veľkí synovia, ktorým stavali pomníky vyššie ako domy ... Horievalo na západoch a horievalo i na východoch. Mor prišiel a vyžral celé krajiny a zas býval blahobyt: mládenec tancoval v radostnom rozjarení od večera do rána s devou a ženy kúpavali sa v mlieku. Išli storočia a v nich sa potkýnali dýchavičné dni, ktoré stačili vypiť more sĺz a vyvolať vrch smiechu. Zle bolo, ale nebolo nikdy tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie; i dobre bolo, ale nebolo predsa nikdy tak dobre, aby nemohlo byť lepšie. Jedni sa tešili hodinám a iní rokom, niektorým stačila minúta a pojedným storočie nebolo dosť. Život bol, i zákony boli, ale život išiel vždy rovnako bezohľadne napred. (Živý bič)“
Milo Urban knihy
1984 | Pokušenie a iné poviedky |
1965 | Živý bič |
1995 | Miesto v príbehu |
1941 | Hmly na úsvite |
1989 | Výkriky bez ozveny |
1970 | Zelená krv |
1964 | Kto seje vietor |
1990 | V osídlach |
1984 | Roztopené srdce |
1958 | Zhasnuté svetlá |
Štítky z knih
povídky ženy zfilmováno slovenská literatura meziválečné období (1918-1938) slovenské romány
Urban je 9x v oblíbených.