Cigánsky barón vydání

Turecký svet v Uhorsku — rozhárané spoločenské pomery, okupačná rozkolísanosť verejného života, nestálosť ľudských vzťahov i množstvo drobných ľudských tragédií nedávali pokoja peru Móra Jókaiho. Pri zbieraní materiálu pre svoje historické diela z čias tureckého panstva naďabil na nemálo zaujímavých, i keď menej podstatných údajov — niektoré z nich už ako povesti vo všakových podobách kolovali medzi ľudom — chytil sa ich a stvárnil do pútavých príbehov. Hlavný dôraz nekladie na presný, verný záznam historických dejov, ide mu skôr o zachytenie celkovej atmosféry vtedajšej doby, jej vzťahov, myslenia, ľudských charakterov, ktoré splodila: pevných, zlovôľou doby neotrasených — i labilných, ktoré rozhárané pomery zviedli na cestu ziskuchtivosti, podvodov, vierolomnosti i zrady... Najvýraznejšie sa táto autorova tendencia prejavuje v poviedke Emerich Fortunatus. Na jednej strane úžerníci Fugger a Žid Izák, na druhej ušľachtilá dvojica mladých ľudí — prví zbíjajú jeden druhého aj iných a neštítia sa ani vlasť okrádať v časoch jej ťažkej krízy pred tureckým vpádom, druhí obetujú všetko imanie, čo majú, a aj vlastný život v boji. Neobyčajne citlivo a presvedčivo stvárnil Jókai v tejto poviedke najmä negatívne postavy, nevtieravo, a predsa sugestívne — viac dejom ako vlastným komentárom ich aj odsúdil. Dodnes vari žije v sikulských horách pamiatka na povesť o mužovi s dvoma rohmi, povesť, čo prisudzovala netvorovi v opustenom údolí diabolskú moc. Voľne — clivo i strašidelne — necháva autor plynúť príbeh skoro tak, ako ho traduje ústne podanie generácií, a nenásilne, bez prudkých zvratov prechádza z rozprávky do skutočnosti, ktorá diabolské čary a zlovôľu netvora snoriaceho po deťoch odhaľuje ako hlbokú ľudskú tragédiu nešťastného otca v tureckom zajatí. Okolo osudového nešťastia jedného človeka rozpriada Jókai pletivo ľudí rozmanitých charakterov, snáh a Osudov a tak pútavo vovádza čitateľa do doby, ktorá veľmi poburovala autorovo národné i ľudské cítenie. Rovnako ako v poviedke Muž s dvoma rohmi ani v Diablovej neveste nejde vôbec o diabla a jeho temné moci, ale o diabolské sklony človeka a zneužívanie panskej moci. Cigánsky barón je už aj u nás známy, ak nie inak, aspoň ako libreto operety. I tu fabula rozpráva o spletitých osudoch dvoch ľudí, čo sa ťažko pretĺkali životom, kým vďaka vernosti jeden druhému — i sebe samým — našli nielen spoločné šťastie, ale aj bohatstvo a uznanie sveta. A tu zasa predstavuje autor (ako to už inakšie u Jókaiho ani nemôže byť) celú perepúť vážených a pritom smiešnych i vysmievaných a pritom vážnych postáv, spoločenské klbko, v ktorého činoch i rečiach sa sám autor vysmieva, karhá, šľahá i trpko vyčíta dobe všetko, čo sa mu na nej a jej mravoch nepáči... a nielen dobe, o ktorej píše historické poviedky, ale aj tej, čo sám prežíva. Toto „vybavovanie účtov“ autora so spoločnosťou je zaujímavým aj cenným prvkom v jeho malých dielach, ktoré umožňujú čitateľovi spoznať nielen pútavé deje, ale aj autora samého a jeho dobu. Znamenitý rozprávačský talent, obdivuhodná fantázia pritom ani na chvíľu nedovoľujú autorovi upadnúť do mentorovania či ťažkopádnosti; dej, konanie i reči postáv tvoria s autorským komentárom jednoliaty pútavý a svieži celok — od prvého riadka po posledný sa žiada prečítať knihu na dúšok...... celý text