Maxim Gorkij v slovenskej kultúre vydání
Soňa Lesňáková
"Tvorba Maxima Gorkého, tvorcu literatúry nového typu, má veľký vplyv nielen na ruskú, ale aj na celú pokrokovú literatúru sveta. Jeho diela rýchlo prenikajú za hranice Ruska a pomáhajú v boji proti útlaku prostého človeka. Výskum prenikania Gorkého diela k nám, výskum jeho vplyvu na slovenskú literatúru a kultúru vôbec je nepochybne veľmi dôležitý a vedecky podnetný. A to nielen preto, že Gorkij bol prvým spisovateľom novej, socialistickej literatúry, ale aj preto, že na Slovensku išlo o konflikt tradičných rusofilských tendencii so skutočnosťou, že ide o revolučného spisovateľa. Preto sa u nás stretávame so širokou škálou postojov ku Gorkému od snahy zachrániť si ho pre buržoáziu prekrucovaním zámerov jeho diel a obmedzovaním výberu z nich až po využívanie jeho revolučných myšlienok robotníckou avantgardou. Ako autorka píše v úvode knihy, ide "o problematiku širšieho časového obdobia, bibliograficky doteraz nezachyteného. Tým sú poznačené aj štúdie, ktoré ako prvé z tejto oblasti majú charakter prevažne materiálový". Aj keď si autorka nerobí nároky na definitívne syntetické zhrnutie problematiky, jednako zozbieranie a utriedenie materiálu, roztrúseného po desiatkach a stovkách ročníkov rozličných časopisov a novín, je záslužnou prácou a v dnešnom štádiu výskumu aj vedeckým prínosom. Dôkladným overovaním, komentovaním a interpretovaním jednotlivých údajov diferencuje postoj rozličných spoločenských skupín ku Gorkému. Chronologické sledovanie problematiky Gorkého tvorby, podložené autorkiným rusistickým školením, dovoľuje sledovať aj historický vývin vzťahov slovenskej kultúry k spisovateľovi, v čom sa odráža aj problematika vývinu našej literatúry. Práca je rozdelená do troch hlavných časti. Prvá hovorí o ohlase Gorkého na Slovensku v období pred národným oslobodením. Zaznamenáva prvý dosiaľ zistený preklad z roku 1900, niekoľko ďalších drobných prekladov a početnejšie poznámky o spisovateľovi, uverejňované v našej žurnalistike. Dôležité je sledovať, ako sa utváral vzťah ku Gorkému pred revolúciou roku 1905 a po nej. Druhá časť si všíma obdobie buržoáznej republiky, zložitých otázok vzťahu ku Gorkému vzhľadom na nepriaznivú kultúrnopolitickú situáciu na Slovensku. Nevraživý postoj buržoázie k Sovietskemu sväzu mal za následok ignorovanie, deformovanie alebo aj falšovanie spisovateľovej tvorby u nás, ako aj fakt, že až do oslobodenia nevyšlo na Slovensku samostatne ani jediné Gorkého dielo. Plného pochopenia i ocenenia dostalo sa v tých rokoch spisovateľovi jedine na stránkach komunisticky orientovanej robotníckej tlače. Obdobie ľudovej demokracie, ktoré je predmetom tretej časti práce, sleduje široký prúd, ktorým sa po roku 1945 po- stupne dostávali Gorkého diela do našich časopisov, knižných vydaní, na javiská, no aj hlboko do sŕdc našich pracujúcich. Tvorba veľkého proletárskeho spisovateľa sa stala vecou hlbokého záujmu našich spisovateľov a literárnych pracovníkov a súčasne významným pomocníkom celého kultúrneho a spoločenského snaženia nášho ľudu." (Anotácia na prebale) Obsahuje bibliografiu prekladov Gorkého v slovenskej žurnalistike v rokoch 1900 - 1945 a súpis knižne vydaných prekladov Gorkého v slovenskom jazyku.... celý text
Vydání (1)
Maxim Gorkij v slovenskej kultúre
1961, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (SAV)