Prvé radosti vydání

Autor diela "Prvé radosti" Alexander Konstantinovič Fedin narodil sa v Saratove roku 1892. Písať začal roku 1910. Najprv bol prispievateľom do rozličných časopisov. Od roku 1925 stretáva sa s Maximom Gorkým, s ktorým si dopisoval. História známosti s Gorkým našla svoj odraz vo Fedinovej nedokončenej knihe "Gorkij medzi nami". Možno povedať, že Gorkij bol Fedinovým učiteľom, ktorý ho láskavo prijal a uviedol do ruskej literatúry. Roku 1924 vyšiel Fedinov román "Mestá a roky", ktorý obsahoval obrázky z Nemecka z čias prvej svetovej vojny a revolučného Ruska. Tento román si našiel široký kruh čitateľov. V Rusku vyšiel v niekoľkých vydaniach a bol preložený do mnohých cudzích jazykov. Roku 1928 vyšiel druhý román "Bratia" a r. 1945 uverejnil Fedin "Prvé radosti". Tento román obšírne opisuje dobu ruského života do revolúcie. Fedinove romány a novely sú prekladané a v Sovietskom sväze vychádzajú v mnohých nákladoch. Za literárne zásluhy bol Fedin vyznamenaný radom Pracovnej červenej zástavy. V románe "Prvé radosti" autor predstavuje ruskú spoločnosť do revolúcie. Čitateľ sa predovšetkým oboznámi s umelcami: hercom Cvetuchinom a s dramatikom Pastuchovom. Obidvaja navštívia v menšom vidieckom meste nocľaháreň, lebo divadlo chcelo uviesť na scénu Gorkého hru "Na dne". "A kdeže, ak nie na Volhe, možno vidieť živých bosákov?" Cvetuchin cítil, že v umení "treba hľadať". Typ bosáka našiel v nocľahárni v osobe Parabukina, v človekovi inteligentnom, ktorý sa opíja a tým hubí seba, ženu i svoje deti. Veľa ráz sľubuje žene i sám sebe, že nebude piť a že sa im opäť bude lepšie žiť, no keď ho pochytí slabosť, zabúda na všetky dobré úmysly. Keď Cvetuchin s Pastuchovom vojdú do nocľahárne, v ktorej Parabukin obýva s rodinou jeden kút, Parabukin sa zachrípnuto spýta: "Prišli ste prejaviť záujem o biedu?" Inou významnou postavou v románe je Kirill Izvekov, predstaviteľ mladého pokolenia revolucionárov. Medzi ním a Pastuchovom vznikajú spory o vôli, cieli a zodpovednosti. Pastuchov sa blahosklonne vysmieva z čudáctva mladosti, no holobriadok vyšiel víťazne z tohto sporu. Druhý spor medzi Kirillom a služobníkmi múz vznikne v divadle po predstavení "Na dne", v ktorom Cvetuchin očaril obecenstvo svojou hrou v úlohe Baróna, medzi iným aj Lízu Meškovovú, Kirillovu lásku. Mladý Izvekov odvážne vyčíta dramatikovi Pastuchovovi, že "nie každý dramatik vidí v živote, čo je v ňom skryté. Na to treba byť revolucionárom." V románe sa vedú všetky spory o umení okolo Leva Nikolajeviča Tolstého. Tomuto velikánovi ruskej literatúry sú v knihe venované veľmi zaujímavé state; najmä pri jeho úmrtí autor živo opisuje, ako jeho smrť zapôsobila na mysle ruských ľudí všetkých vrstiev. Všetky postavy románu sú kreslené s veľkým charakterizačným umením a čitateľ si prečíta istotne s veľkým záujmom a pôžitkom toto vzácne dielo, za ktoré bol autor vyznamenaný Stalinovou cenou. (záložka knihy)... celý text