Rýchle čítanie vydání

Najväčším prenasledovateľom moderného človeka je čas. V niekoľkonásobnej miere sa to vzťahuje na toho, kto musí mnoho čítať. Nápor informácií očividne vzrastá a bude vzrastať aj v budúcnosti. Treba preto hľadať cesty, ako skracovať čas, v ktorom sa majú získať nové informácie a nové vedomosti. Aktuálnymi sa stávajú metódy rýchleho čítania. Vynára sa naliehavá potreba učiť ľudí poznávať zákonitosti textu, rozlišovať druhy textov a osvojovať si rozličné techniky ich čítania a analýzy. Táto kniha — v slovenčine prvá svojho druhu — chce byť jedným z prostriedkov, ktorým sa upozorní na rozdielne štylistiky textov, ako aj na rozdielne prístupy k ich interpretácii. Teória a metódy rýchleho čítania, ako sa prezentujú v tejto publikácii, patria do lingvistiky, presnejšie, do psycholingvistiky. Kniha má tak trocha synekdochický názov, pretože sa v nej popri metódach rýchleho čítania preberajú všetky otázky, ktoré stoja medzi autorom a čitateľom. Analyzujú sa techniky čítania od elementárneho až po kombinované čítanie, rozoberá sa práca očí, pozornosť a pamäť pri čítaní, skryté úskalia až po dyslexiu. Osobitná pozornosť sa venuje exaktnému meraniu čitateľnosti, ako aj čítaniu špeciálnych druhov písma a závislosti vnímania textu od schopnosti autora. No jadrom knihy je kapitola o spôsoboch čítania, v ktorej sa samostatne preberajú tieto spôsoby čítania: informačné, kurzorické, štatarické, rekreačné, selektívne a kombinované čítanie. Adresátom knihy Rýchle čítanie je novinár, vedecký pracovník, verejný činiteľ, knihovník, učiteľ, vysokoškolák a každý iný, kto musí denne mnoho čítať a koho pritom súri čas. So zreteľom na intelektuálnu úroveň predpokladaného adresáta kniha nie je komponovaná ako receptár, ktorý by direktívne určoval konfekčné metódy. Očakáva sa, že na základe analýz uvádzaných v knihe si adresát sám nájde tú najvhodnejšiu individuálnu cestu na získavanie informácií, ktoré čítaním hľadá. Predkladaná kniha je teda súčasne teóriou, metodikou i ekonomikou čítania. Autor tejto knihy je univerzitný profesor, jazykovedec, ktorý pôsobil na všetkých stupňoch škôl — od základnej, cez strednú až po vysokú. Niekoľko rokov pôsobil aj na zahraničných univerzitách —v Moskve, v Oxforde, Sheffielde a v Kolíne nad Rýnom. Doteraz publikoval tieto závažnejšie knižné práce: Slovosled a vetosled v slovenčine (1965), Kompozícia jazykového prejavu (1968), Frekvencia slov v slovenčine (1969), Slovenčina pre každého (posl. vyd. 1971), Exakte Typologie von Texten (1973), Žánre vecnej literatúry(1975), Retrográdny slovník slovenčiny (1976), Štruktúra textu (1976), Štylistika slovenského jazyka (posl. vyd. 1977), Kapitolky zo štylistiky (1977), Dramatický text (1979), Rétorika (posl. vyd. 1980). So zreteľom na autorovu doterajšiu výskumnú, publikačnú a pedagogickú prax treba predpokladať, že prvá slovenská kniha Rýchle čítanie, venovaná teórii, metódam a ekonómii čítania, bude dobre plniť cieľ, ktorý si autor a vydavateľ vytýčili.... celý text