Tabak vydání

Dimovov román „Tabak" je pozoruhodným zjavom nielen súčasnej literatúry bratského Bulharska, ale má zrejme dosah aj pre rozvoj socialistického realizmu vo všetkých ľudovodemokratických krajinách — dosah predovšetkým vo svojej základnej ideovej línii: v zobrazení rozkladu starého buržoázneho sveta a zrodu nového, socialistického sveta. Tento hlavný zámer zobrazuje autor s náležitou epickou šírkou, rozprávačskou pútavosťou, jemnou psychologickou povahokresbou i dramatickou vypointovanosťou. I keď celkove venuje Dimov na prvý pohľad azda viac pozornosti buržoáznemu svetu, čo sa prejavuje najmä v ucelenom vykreslení hlavnej postavy románu Iriny Čakarovovej, ktorá sa stáva vedomou a dobrovoľnou obeťou prehnitého sveta tabakových magnátov, kým postavy revolučného proletariátu sa podávajú poväčšine iba v hlavných črtách, niet ani na chvíľu pochýb o autorovom triednom a revolučnom aspekte na tento buržoázny svet, o nevyhnutnom zániku ktorého sú napokon presvedčení i jeho vlastní predstavitelia. A v tomto autorovom ideovom stanovisku zračí sa nielen jeho revolučná stranníckosť a ľudovosť, nielen jeho správne marxistické hodnotenie sociálneho procesu v prelomových rokoch za druhej svetovej vojny, príznačného napokon aj pre ostatnú Europu, porobenú hitlerovským imperializmom, lež — a to je podstatné pre umelecké zobrazenie — toto poznávacie stanovisko napĺňa v súhlase s postulátmi socialistického realizmu širším, všeobecnejším obsahom celý rad jednotlivých osobných príhod a tragédií, dejových kolízií a dramatických konfliktov v románe. Nespornou zásluhou Dimovovho slovesného majstrovstva je práve toto umelecké zobrazenie človeka ako súhrnu spoločenských vzťahov. Také sú jeho postavy z veľkoburžoázneho sveta, či už je to tabakový magnát Spiridonov, zvaný „tatko Pierre“, či hlavný expert jeho firmy „Nikotiany" Kostov, či predstaviteľ nemeckých hospodárskych kolonizátorov von Geier a najmä Boris Morev, stelesnenie a skutočné zosobnenie „všetko prevracajúcej moci peňazí“. Platí to však na druhej strane aj o predstaviteľoch revolučného proletariátu, vedeného komunistickou stranou, najmä o Borisových bratoch Štefanovi a Pavlovi a celom rade neohrozených štrajkových a partizánskych bojovníkov, ako je Dinko, Buco, Mičkin a iní. Medzi týmito dvoma svetmi osciluje celý rad „neutrálnych“ postáv, ktoré sa pridávajú buď k jednej, buď k druhej strane. A práve na osude hlavnej postavy románu Iriny Čakarovovej, dcéry drobného provinčného úradníka, ktorá sa úplne oddá a poddá prehnitému svetu veľkoburžoázie, vykresľuje Dimov nielen osobnú drámu tejto ženy, ale tvorí aj skutočný literárny typ, síce negatívny a úpadkový, no nanajvýš presvedčivý, pravdivý a poučný. V ideovej línii, v jeho umeleckom zobrazení, v širokom epickom zábere a prenikavom, podstatu vystihujúcom postrehu spočívajú hlavné prednosti tohto pútavého bulharského románu, ktorý priblíži aj nášmu čitateľstvu život bulharského ľudu, v mnohom pripomínajúci aj osudy nášho národa.... celý text