motowyeth diskuze

S Rudom Slobodom, mnoho razy. Boli sme susedia v Devínskej Novej Vsi, pracoval som vtedy v redakcii, v ktorej bol pracoval o dve desaťročia skôr aj on, a boli sme aj priateľmi, hoci bol medzi nami viac ako dvadsaťročný vekový rozdiel. Sloboda bol nesmierne inteligentný a úžasne zaujímavý človek, nezávislý, takmer by som povedal mierne asociálny typ, mal v hlave more vedomostí. Z jeho knižiek som mal najradšej Narcis, ostatné sa mi až tak nepáčili, skôr jeho poviedky, no i tak som ho obdivoval a pokladal za veľkého človeka. Jeho koniec je smutný smutný smutný, no kto ho poznal, vie, že to na neho presne sedí. Viete čo za kresba je na titulke Knihy Útek z rodnej obce? Je to nekonečná, mnohoročná, stále obnovovaná a menená maľba na strope jeho izbičky v dome v Devínskej Novej Vsi. Hocikedy vzal štetec a namaľoval nad seba niečo, čo mu práve napadlo. Ten strop bol celkom nízko...cez okno na západ svietila podvečerná tmavnúca červeň, sedel som pri Rudovom starom rádiu, chlipkal som jazmínový čaj a pozoroval som Ruda, ako skúma nebo a potom chvíľku maľuje na ten úžasný nízky strop niečo, čomu rozumel iba on - vyzeral veľmi sústredene a zamyslene, až bol o pár minút hotový a jednou dvoma hladkými vetami otvoril rozhovor na tému, ktorú mal počas maľovania v hlave. Mal som veľmi rád jeho jazmínový čaj.