Stuka
diskuze
Môže byť, už si to nepamätám. Len viem, že ma kedysi ako decko, Sh. sklamal, že to nedopadlo dobre.
Pri názve tohto vlákna ma napadol ako prvý Andersen so svojimi tragickými rozprávkami, kde dobro nezvíťazilo.:)
Pokiaľ ale ide o knihy/filmy/seriály ktoré nekončia happy endom - čítam/pozerám iba tie. Je ich našťastie dosť. Len si myslím, že nemá zmysel sem dávať zoznam.
Čo sa týka série krimi, kde niektorý diel nekončí šťastne - tuším len Sh.Holmes by možno spĺňal túto podmienku, inak sa autori snažia vysporiadať s dejovou linkou.
Kult hákového kříže - parádne. Skús Narcos od Netflix, ja teraz pozerám Westword 2.sériu.
Čo sa týka Eposu je voľne na stiahnutie z prekladu Matouša z roku 1958, čo by snáď mohlo vyhovovať, hoci by bol lepší novší preklad, ale niekedy tie novšie preklady sú horšie ako tie staré.
REM - s tým súhlasím. Richard III. je už dávno rehabilitovaný a v historických kruhoch obdivovaný kráľ (ak aj sa uchýlil k nejakým vraždám, nie viac a nie menej ako všetci terajší súčasníci). Takže Sh. Richard III. sa berie čiste len ako výborne napísaná fabulácia. Či to napísal naschvál alebo aj on bol mylne informovaný - neviem (nechce sa mi teraz hľadať vtedajšie historické pramene z obdobia kedy Sh. žil). No viac sa prikláňam k tomu, že úmyselne fabuloval. A nemôže za to , že jeho obraz Richarda III. zatienil historickú skutočnosť na dlhé obdobia.
Ale v pohode beriem túto nechuť a chápem ju.
Problém som mala len s hlasovaním. Viac by mi vyhovovalo - ak by tí, čo sa sem prihlásili, rovno povedali, čo chcú čítať (ovšem jednu knihu, nie päťdesiat). Takže by sa prešli postupne knihy členov klubu. Bez hlasovania. A ostatní by držali zobák - v dobrom, bez tliapania, prečo túto knihu nechcú. Museli by prijať - jednu knihu za každého jedného člena.
Nuž pokiaľ ide o horizontálny cval a nie hĺbokú vertikálu - pripomína mi to kvantitu na úkor kvality. Ale chápem, že aj rýchly konzum - čo najviac prečítať - má niečo do seba.
A je fakt, že pokiaľ preberať hĺboko knihu asi sa to dá iba súkromne cez vzkazy s niekým, kto má o rovnakú knihu rovnaký záujem. Pretože pri verejnej diskusii by hneď doskákalo desať ďalších, čo by pridali rozumy, prípadne spoilerovali. Ťažko zamedziť vstup do klubu tým, čo celú knihu už majú prečítanú, prípadne už na ňu majú negatívny/pozitívny pohľad a s tým sa potrebujú zveriť.
S Eposom nemám problém.Ešte som ho nečítala a myslím, že je voľne, takže sa dá stiahnuť. Otázne je, či je v češtine, pretože slovenčina nedokáže preložiť svetovú poéziu dobre. Aspoň ja pozerám ako puk, ak tú istú báseň čítam v češtine a potom náhodou v slovenčine. V češtine skáče víla po lese, v slovenčine drevorubač. Teda čo sa týka svetovej poézie - česť výnimkám.
Predpokladám, že nech poviem hocijakú knihu aj tak ostane niekde v prachu. Každé "hlasovanie" v rámci starej zabehnutej komunity má už dopredu víťaza a nováčik si môže so svojou knihou... Preto sa mne osobne hlasovanie nepáči. Má význam len vtedy, ak sa zúčasní viac osôb. Ak len pár - o čom hlasovať? Že jeden chce to a druhý ono a dvaja sa cez vzkazy dohodli?
Malo sa jednoznačne povedať ba začiatok - kto do toho ide. Bolo by nás cca štyria/piati. Každý by navrhol knihu. A tá prvá by sa začala čítať, s tým že najprv by ju navrhovateľ predstavil. Pokiaľ by sa aj tým ostatným štyrom nepáčila museli by chvalabohu držať zobák a čakať kým príde rada na nich s ich knihou. Takto by sa všetci spravodlivo vystriedali, klub by fičal a nestál by na typických byrokratických ... - nominácie, predstavenie, výmena názorov, popritom odbehnutie k ďalším päťdesiatym témam, potom administratíva, dať zoznam dokopy, zachytiť hlasovanie, zaplakať nad hlasovaním, zajasať nad hlasovaním, na desiatich stránkach rozoberať hlasovanie, ešte učičíkať tých čo zaplakali, že ich kniha nebola nominovaná atď. atď. Kým sa konečne otvorí kniha. Uf.
Čo k tomu dodať? Ľuďom netreba dať priestor na možnosti. Treba určiť pravidlá. A buď sa prispôsob alebo ...
To REM: Vladař- dobrý výber, toho už dlho odkladám a tenká kniha, čo sa pre začiatok hodí. Možno by sme priebežne -pomimo - mohli my dvaja čítať Vladára a pokecať priebežne o ňom. Pretože si neviem predstaviť, že o Vladárovi pokecám až po mesiaci, keď ho prečítam - už možno nebudem vôbec vedieť, čo bolo na začiatku a okrem toho tá chuť rozoberať, ktorú mám v priebehu čítania knihy tá už bude niekde v...
Shakespeare - chápem správne, ak si myslím, že si prečítala Richarda III. a už ho čítať nechceš? Pretože v tomto klube by sme sa vlastne mali dokopať k literatúre, čo sme sa jej dosteraz úmyselne/neúmyselne vyhýbali.
Tie poviedky nemám prečítané.
Ehm... tykáme si však Newtory? :)
Tie knihy, čo si mi odporúčal od tých dvoch autorov (pod.Fowlesovi) som samozrejme hneď prešla a určite by som začala Temným labyrintom. Ten ma zaujal ako prvý. A celkove ma Durrell zaujal viac ako Huxley, ktorý pod vplyvom drog písal možno až moc čudesne. Takže rozhodne Temný labyrint, žiaľ nemám prístup do knižnice - až od septembra (ak tam vôbec je - pretože tam vo veľkom kupujú ľahkú zábavnú beletriu a ja prakticky odtiaľ čerpám zo starého socialistického fondu). A tiež sa nedá stiahnuť voľne. Ak v knižnici nebude, prešmejdím antikvariáty, či kníhkupectvá.
No Fowles je skvelý, žiaľ má len tri knihy (ostatné buď neboli preložené alebo len myšlienky, eseje, ale predpokladám, že sa v žiadnej inej knihe už neprekonal ako v tých troch).
Francúzova milenka - mňa uchvátila kvôli tomu, že milujem viktoriánsku literatúru a on si ju chcel skúsiť a dokázal to bravúrne. Pričom občas (presne akurát) porovnáva so súčasnosťou, nijako tým ale nenarúša skvelú atmosféru 19.storočia. Aj koniec - bravúrne - dva závery, hoci mne sa ten akože šťastný nepáči. Viac sa mi hodí ten akože nešťastný, kde išli každý svojou cestou. Vyznieva nenásilne, logicky a pre mňa práveže šťastne pre obidvoch.
No a Mág - o tom by sa dalo veľa rozprávať. Predstavujem si Conchisa ako A.Hopkinsa /v mladších rokoch/. Presne by mi sadol. Film z roku 1968 som naschvál nevidela, nechcem si kaziť dojem z knihy. Nemá dobré recenzie a nikto druhý sa zatiaľ zfilmovať neodvážil.
Newtory - nie som si istá, ale možno Fowles ako prvý takto napísal napínavý román a zároveň hlbokú nadčasovú klasiku.
O tom filme viem, ale som sa mu doteraz vyhýbala :) Asi potrebujem iný čas, inú náladu na také art filmy tj. filmy nie ľahko stráviteľné, ale nie dejom alebo príbehom ale obrazmi, metaforami.
Pavelina - ak vadí slovenský klub - stačí povedať a hneď je o jedného menej.
No a čo sa týka sci-fi - nie každá druhá kniha - ale iba jedna. Ale samozrejme byť nemusí. A ani nebude.
Až teraz som si všimla, že mi unikla tretia strana tohto vlákna. Ešte sa tu poriadne nevyznám, ale zdá sa, že pod poslednou stranou sa mi nedá napísať príspevok, ale pod predchádzajúcou áno. Aspoň v inom vlákne to tak bolo. Tu som si to neuvedomila, že ešte nie som na konci, ale dala sa vložiť odpoveď. Logicky by sa mala dať vložiť až pod posledný príspevok. Tak sorry.
V pohode. Vlastne mám v klasike veľa čo dohánať/riadne medzery - takže návrhy na knihy privítam a nechám tomu voľnosť. Len teda do budúcej stredy som mimo svojej knižnice, v ktorej mám z klasiky veľa ruskej, ale málo inej. A knižnica do ktorej chodím sa opravuje a do začiatku septembra je zatvorená. Taktiež aj na voľné stiahnutie je toho pomenej. No uvidíme, čo povedia ostatní.
Za seba môžem navrhnúť ruský realizmus a od Herberta Dunu - s tým sa ale len pýtam, či môže byť aj klasik sci-fi.
A ešte maličkosť - nebránim sa síce vyslovene návrhu českých a slovenských klasikov, ale rovno poviem, že pokiaľ sa im môžem vyhnúť, tak sa im vyhýbam oblúkom. Možno hlúpe, ale takto to mám - nečítam žiadne knihy od českých ani slovenských autorov. Nezdajú sa mi zaujímavé. Takže pokiaľ by niekto prišiel napr. s Havlom, Hrabalom a pod. - neprečítam ho. Ale možno pri nejakom inom autorovi by som sa na to dala a vydržala/pretrpela. :)
Už som prejavila záujem v inom vlákne, takže tiež pridám pár návrhov. Ja som si predstavovala čitateľský klub podľa jedného filmu /teraz narýchlo neviem ako sa volal/ kde sa síce stretávali osobne, ale ide to aj takto online. Oni boli najprv asi piati, ale samozrejme sa mohol pripojiť kto chcel, len teda buď musel počkať, kým sa daná kniha prečíta alebo rýchlejšie prečítal už prečítané v klube.
Prvý z nich určil rovno konkrétnu knihu. /V prípade filmu išlo najprv o prejdenie diel Austen/. Každý z nich si zohnal knihu, ak bol problém, dohodli sa na inej. A začali ju čítať. Určili si ale len napr. po tretiu kapitolu a pri stretnutí napr. za týždeň, prebrali tie dve prečítané kapitoly. Bez toho, aby spoilerovali. Rozoberali a rozprávali sa o autorke, čo im zatiaľ kniha dáva, či ich zaujala a samozrejme aj o deji, ale len tých dvoch kapitol. O štýle písania, o vývoji v deji, o postavách, čo sa tam objavili atď.
Neviem, či by to takto mohlo fungovať aj tu, ale zdá sa mi lepšie ísť postupne a nie si určiť, že za mesiac knihu prečítame a až potom sa o nej porozprávame. Ale nebránim sa tomu, pretože možno môj "postupný" proces rozoberania knihy by sa nakoniec ukázal ako nerealizovateľný. Fakt neviem, ešte som to s nikým neskúšala - nikto nemal záujem :)
Kniha by sa teda pomalším tempom /či tým tempom, ktorý by každému vyhovoval/ prečítala, priebežne by sme sa o nej rozprávali a záverom samozrejme najviac.
Potom druhý v poradí /oni si to poradie určili dopredu/ navrhol zasa inú knihu. Takto sa všetci vystriedali, každý navrhol tú knihu, čo má rád, alebo chce čítať a popritom od ostatných musel prijať zasa ich návrhy. A vlastne, hoci chlap /bol tam iba jeden/ zo začiatku frfľal nad Austen, potom ho celkom zaujala. On sám, keď prišiel na radu, zasa navrhol tuším sci-fi a dámy sa zasa dostali k literatúre, ktorú by inak nečítali.
My by sme sa samozrejme zamerali iba na klasiku. Do budúcej stredy by sme už vedeli, koľkí sme pre začiatok /ale iní sa môžu pridať aj neskôr/ a určilo by sa poradie. Pokojne môžem byť na konci, je mi to jedno, aj tak raz na mňa dojde rada. Prvý by teda povedal návrh svojej klasiky a my ostatní by sme si museli knihu zohnať. Ak by niektorý mal problém knihu zohnať, dal by sa iný návrh, či by sa prešlo na toho druhého, alebo by sme do stredy rovno napísali, akú klasiku máme doma, či ľahko dostupnú.
Ak už by každý povedal, že knihu má, začala by sa čítať a priebežne o nej hovoriť.
Neviem, či som zrozumiteľne napísala, ale je to len návrh a nebránim sa ani čítaniu vkuse a polemike až potom. Len teda na čítanie nie je veľa času a niektoré diela sú objemné, prípadne by človek už chcel povedať niečo priebežne o nejakej postave, či príhode.
Síce som možno otravná s Fowlesom, ale jeho Zberateľ je famózny. Nielen že v jednej línii píše o psychicky narušenom jedincovi vyslovene napínavo až hrôzostrašne, ale zároveň v druhej línii ponúka iný pohľad a dielo tým získalo nadčasovosť. Nie je teda obyčajným psychotrillerom, ktorý by zapadol po prečítaní do zabudnutia.
Pavel - myslím, že tá doba stále je/bude. Po x rokoch sa vytriedi, ktorí zo súčasných autorov sa dostane medzi klasikov alebo resp. sa ukáže v jeho diele nadčasovosť, ktorá osloví aj ďalšie generácie. A naopak. Mnohí "súčasní" klasici (čiže reálne už mŕtvi) zapadnú do zabudnutia.
Newtory - beriem to tak, že každá doba priniesla dobrých autorov aj mizerných. Ovšem mizerných len z dnešného pohľadu - v tej ich dobe mohli byť oveľa populárnejší ako tí, čo ich dnes uznávame z tej istej doby. Len teda písali pre súčasníkov a chýbala určitá nadčasovosť a diela časom zapadli - hoci vtedy splnili svoj účel.
Dnes je ale žiaľ doba zložitejšia. Písať kedysi síce mohol každý, ale vydať už bolo obtiažne. Takže ten nímand si to rozmyslel. Dnes môže každý vydať na vlastné náklady, či ako e-book, či zavesiť na internet. Takže nájsť tie perly je oveľa ťažšie. Navyše často predáva len meno a nie obsah. A asi sa to nezdá len mne, že ľudia viac preferujú to ľahké čítanie typu Blesk, pretože čítanie celkove dostalo vďaka internetu dosť na frak.
Myslím si, že autorov najlepšie vytriedi čas. Asi nič nové nehovorím, ale takto ja posudzujem "kto je najlepší" a potom samozrejme záleží na veku, nátury a položenia čitateľa, či ho práve to dielo osloví. Možno o pár rokov osloví a teraz nie.
Takže momentálne u mňa vedie viktoriánska literatúra, ale žiaľ už nemám, čo čítať, keďže mnohé prečítané. A celkove klasici - možno blbo poviem - ale musí byť už nejaký čas mŕtvy. Uňho mám istotu, že nie je len produkt súčasného biznisu a známostí.
Inak ale jednoznačne na otázku odpovedať nemožno. Najlepší autor? Je ich veľa veľmi dobrých, vynikajúcich. Ktorý najlepší? Ani za seba nedokážem povedať jedno meno. Bolo by ich veľa. A iným sa zasa páči niekto iný. Mne sa napr. nepáči ani Havel, ani Moravia. :)
Dobré vlákno. Tiež pridám postreh, čo mi vŕta v hlave a možno niekto k tomu povie svoj názor. Dočítala som Běsy od FMDostojevského /už po tretí krát/ a samozrejme diskusia o obsahu by bola na dlho a možno tu aj niekde je. Mňa teraz zaujal aj štýl, v ktorom napísal túto knihu. Je zvláštne, že použil ich-formu, ktorú ale strieda s er-formou. Pekne opíše niečo v ich-forme a vzápätí skočí niekomu do hlavy alebo na miesto, kde rozprávač nemohol byť. Nevadí mi to, ale je to zaujímavé a škoda, že nemôžem vyspovedať priamo autora - prečo zvolil takúto formu, ktorá nie je typická alebo dokonca ani žiadúca. Uňho mi to nevadí vzhľadom na celé dielo a jeho brilantnosť, predsa len ale ide o nezvyčajný postup.
Tak len či ste si to všimli a čo k tomu poviete, alebo či máte podobnú skúsenosť s iným dielom. Nemyslím teraz na prípad, že v jednej kapitole použije ich-formu, v ďalšej er-formu. Dostojevskij skákal v rámci aj jednej kapitoly. A mne to pripadá zaujímavé.
Newtory, vďaka. Nepoznám ani jedného z nich, ale teším sa, že mám tipy na niečo zaujímavé a snáď si vyberiem. Pretože nájsť niečo ako Fowles je ťažké. Vždy zistím, že už to skĺzne do príliš ľahšieho žánru alebo nudí. Pričom Fowles nebol typický klasik, napriek tomu dal príbehom ohromnú hĺbku a nadčasovosť. A samozrejme skvele písal, ten jeho štýl mi vyhovuje.
