Stuka
diskuze
Ja hrám poctivo a veľa :)
Hry starnú - to je pravda, ale legenda Ghotic 2 je neprekonateľná, až kým samozrejme nedorazil Zaklínač 3 a tu je spor - veľký tábor kladie na prvé miesto v RPG hrách alebo dokonca všetkých hrách Ghotic 2, rovnako veľký tábor Zaklínača 3. Staručký Ghotic 2 síce v grafike už pokrivkáva, ale príbeh famózny.
Sci-fi, ktoré opisuje vojnu, ostáva sci-fi. Fantasy, ktoré opisuje vojnu, ostáva fantasy. Rozhodne sa nezaraďujú do kníh s vojnovou témou - aspoň podľa môjho názoru. Tam patrí napr. Caesar - Zápisky o vojne v Galii, Tolstoj - Vojna a mier a milión ďalších kníh, ktoré pojednávajú o skutočných historických vojnách či už rímskych, napoleonskych, WW1, WW2, Vietnam atď. a to buď formou fiktívnou ALE so skutočným pozadím, alebo skutočné historické fakty/udalosti/osudy napíše autor ako beletriu.
Mladí veľmi radi čítajú odborné knihy o vojnách a najradšej o WW2- žiaľ viac tie bulvárno-populistické ako UFO a Hitler a podobné nezmysly, ale radi si prečítajú aj kvalitné odborné knihy.
Remarque, Tolstoj, Hemingway a iní velikáni, čo písali beletriu o vojnách - k tým zväčša musia dozrieť. Ak vôbec.
Každé slovo môže predstavovať príbeh a každý názov knihy je vlastne príbeh, takže má zmysel sem súkať jednu knihu za druhou?
Vďaka za odpovede. idem teda na svoj profil a na stránku Knihy.
Asi natvrdlý dotaz, ale keby mi niekto v krátkosti vysvetlil účel Čitateľskej výzvy. Preklikala som jednotlivé položky a v rámci zadanej úlohy "nájsť knihu či pridať knihu ..." som zistila, že sa nepridáva po jednej knihe, ale vždy priskáče niekto, kto vychrlí zoznam, potom niekto iný pridá ďalší zoznam a potom tí nasledujúci už vlastne len sem tam buď po jednej knihe alebo po viacerých opakujú. Čiže ide len o pridávanie - aby človek mal splnené - a potom keď do každej témy pridá knihu bez ohľadu na to, že ju už päťdesiaty pred ním spomínali, veď sa tie stránky a zoznamy nedajú prezerať, tak sa dostane do zlosovania o hrníček? :)
Tak mi prosím vás niekto vysvetlite význam Výzvy, o čo tam ide. Aký má pre mňa zmysel sa pridať. Zatiaľ ho vidím len v tom, že si pozriem témy a neprečítam žiaden príspevok, len teda za seba vložím názvy kníh, o ktorých si myslím, že tému spĺňajú. Kontroluje to vôbec niekto? Nejde len o to zúčastniť sa? Čiže do každej témy môžem napísať "Dnes mali v Kauflande zavreté" a mám splnené? :)
Zatiaľ nevidím zmysel vkladať do profilu každú knihu, ktorú prečítam. Že by preto, aby ju objavili aj iní? Už vidím niekoho ako zbesilo kliká práve na môj profil a prehŕňa sa : "Čítal som? Nečítal som?" :) a oči mu svietia. :)
Určite je tu veľa tých, ktorým ide o zárez na pažbe, rozumieme sa? Či dostane hrníček alebo podbradník ako odmenu - to neviem, ale určite ide o kvantum to božské číslo - ježišu pozri na mňa, prečítal som už 10 000 kníh, nič si z nich síce nepamätám, ale tu mám zoznam, nie je to úžasné?
Ale v pohode. Nemyslím to v zlom, iste sú aj tí poctiví :), ktorí fakt nie zárezy a skalpy, ale priamo do srdca a pamäte.
Takže o čom vlastne bola táto téma?
Nie, nedávam si sem ani tie, čo som kedysi čítala, ani tie čo čítam - ono ich zasa tak veľa v priebehu môjho života prečítané nebolo, aby som si ich nepamätala, a ak zabudnem hosana! mám pred sebou novú knihu. (starý vtip ale hodí sa najmä na PC hry, tam by človek rád pravidelne resetoval mozog/
Ozaj jednoduchá teória a pod vplyvom nie pár, ale sudu piva.
Fakt sem musíš dávať takú kravinu? Slováci ti ležia v žalúdku, či o čom to je? Niečo osobné? Prečítaj si okrem "Milujem pod vplyvom mesiaca" a "Odišla sama a opustená s deckom" aj pár odborných kníh. Napríklad o Husákovi. :)
Otázka znie: pocity PO prečítaní ozaj dobrej knihy. V prvom rade ma prepadne strach, že už nikdy na takú dobrú knihu nenarazím. V druhom rade začnem premýšľať, kde by mohla byť a začnem hľadať a potom si uvedomím, že bude musieť prejsť dlhšia/dlhá doba, kým sa mi ju podarí nájsť. A potom sa zasa vráti strach, že už nikdy ju nenájdem. A potom nádej, že niekde predsa len čaká. :)
To sú tie prvotné pocity.
V pohode, nič sa nestalo.
Angličania to majú iste rovnako ako Gréci. Pokiaľ chce niekto čítať Homéra v originále, stačí mu snáď vydanie v dnešnej gréčtine. Aj tak - ak je fajnšmeker - bude to preňho vyšší level než preklad do češtiny.
To už by ozaj musel byť zažraný, aby sa učil starogréčtinu, aby si mohol prečítať najskoršie dochované prepisy, či originál - ak sa dochoval. Sú aj takí - samozrejme - ale to sú špecialisti.
Je ale dosť bežných ľudí, ktorí sa naschvál naučia gréčtinu, aby si prečítali staroveké diela v tom jazyku. Rovnako ako možno nejaký zažraný cudzinec sa naučí češtinu len preto, aby si mohol prečítať napr. básne od Nerudy. A asi neskúma, či ide o súdobú češtinu 19.storočia alebo novodobé podanie. Tak či onak sa k nemu Neruda bude prihovárať svojim jazykom.
To isté platí o anglických textoch .
Jass, neviem kde vidíš dohadovanie alebo osočovanie. Išlo len o napísanie názoru, že pokiaľ sa niekto zaoberá detailne jedným cudzojazyčným spisovateľom, nie je na škodu vedieť jeho rodný jazyk. Ale samozrejme to bol len názor. Že užívateľ encyklopédia je háklivý a nedotklivý, dokázal už predtým mimo mňa s Padfoot.
Okrem toho - akosi nie celkom jasne sa pýta, kto mu zaručí, že anglický originál, ktorý vlastní, napísal naozaj Defoe. Snáď je veľa anglických stránok, ktoré píšu o Defoe a veľa anglicky hovoriacich nadšencov, ktorí sa ním zaoberajú a dávno sa dá vyhľadať, ktoré anglické vydanie a z ktorého roku - je z pera Defoa, alebo či bol upravený a do akej miery. Pričom netreba ani veľa ovládať angličtinu, dobrý starý gúgl preloží aspoň niečo a veľa sa dá domyslieť.
Rozumiem správne, ak predpokladám, že neovládaš angličtinu natoľko, aby si si prečítal originál? Nuž, nezdá sa mi potom také štúdium Defoa práve najšťastnejšie. Ale v pohode. Len si myslím, že ak niekto študuje napr. shakespearovčinu, ale neovláda original jazyk, je to zvláštne štúdium.
V pohode, encyklopedie. Slováci možno oklieštili ešte viac - neviem. Ja som ako dieťa čítala iba Plevu a mám ho doma.
Čítala som, že Pleva - v súlade s požiadavkou svojej doby - obmedzil Robinsonovo náboženské cítenie a pozmenil rasistický náhľad. Ovšem "rasistický" je relatívny pojem, proste Defoe písal o divochoch, ako ich vtedy ľudia vnímali. Rovnako asi ako Twain o negroch. Vtedy bol černoch neger.
Inak Pleva dal románu čtivú podobu vhodnú pre deti, i keď samozrejme ju môžu čítať aj dospelí. Tí by ale - pokiaľ ich Robinson zaujíma - mali prečítať aspoň jednu čo najmenej upravenú alebo neupravenú verziu románu. To si Defoe zaslúži.
TakySimona, názov knihy Běsi sa týka obsahu. Nikdy by som ju nespájala s formou. Hlavný rozprávač je asi jediný, ktorým běsi nezmietajú, alebo len okrajovo, ak sa ich účastní. D. použil zvláštnu formu, že časť kapitoly uvedie z pohľadu rozprávača a naraz sa bez akéhokoľvek prechodu dostane do er-formy. Ale beriem to.
Du-forma má jednu výhodu, že zamedzí opakovanie "som", ktoré nutne v ich-forme je a často robí šarapatu, ak sa veľakrát za sebou opakuje. Inak ale du-forma nie je obľúbená z dôvodu, že aj ten, kto rozpráva stojí "vedľa", ale nie "nad" ako v er-forme. Takže v deji sa môže stať, ak to autor neustráži, že čitateľ má zmätok v tom, kto vlastne rozpráva, kto koná. Ktorá postava. Či Jano, alebo "du".
Mne osobne du-forma ako čitateľovi vadí, takže som rada, že týchto kníh je málo a ako autor by som sa k nej neuchýlila.
Eldirian - každá z foriem (ich, er) má svoje prednosti, ale aj zápory. V prvom rade záleží na téme a deji diela - niektoré si žiadajú priamo niektorú z foriem.
Ich-forma má výhodu, že autor akoby čerpá zo seba, čo si myslí/ako myslí - tak to prerozpráva. Viac sa dokáže vžiť. Ovšem musí mať väčšiu písomnú zásobu slov a dokázať dobre skladať vety, aby sa vyhol stupídnemu - som, som, som. A môže opísať len to, čo sám vidí, počuje, čoho je svedok, prípadne reprodukovať, čo druhý vidí, počuje atď. A len z toho miesta, kde momentálne je.
Er-forma má širší záber a väčšiu slobodu. Autor môže skočiť na každé miesto, do každej hlavy, alebo si cieľovo vyberá - čo je najčastejšie - kde vhupne. A aj si vyberá postavy, do ktorých hláv vhupne, a tým ostáva verný. Spôsob vševedúceho rozprávača, ktorý unaví opisom každého miesta a myšlienkami každej postavy svojho príbehu, už sa málokedy používajú. Doba si žiada svižnosť.
Na druhej strane, ak autor nevie dobre písať, nie je preňho er-forma dobrá, ona si žiada ešte širšiu zásobu slov a ešte lepšiu skladbu viet, ako emotívna ich-forma.
Nedávno som sa tu na to pýtala a nik neodpovedal. Že v Diablom posadnutých od Dostojevského autor striedal ich-formu a er-formu spôsobom, ktorý podľa môjho názoru nie je dovolený, ale autorovi to pravdaže nevytýkam, dielo je majstrovsky napísané a možno keby použil iba ich-formu alebo er-formu vôbec by nemalo takú silu. Rada by som sa ho opýtala, keby ešte žil, prečo takto nezvyčajne dielo napísal. Pretože sa bežne pre dielo používa buď jedna alebo druhá forma (zriedkavo du-forma). Takisto normálne je aj to, ak dielo je postavené na striedaní napr. hlavný rozprávač je v er-forme, ale niektorá postava môže písať za seba napr. v podobe listov, alebo priamo v kapitole v ich-forme. Dostojevskij ale priamo skákal v rámci jedného súvislého textu - bez prechodu - z er-formy na ich-formu. Rozprávač hovorí, čo mu kto povedal, čoho bol svedkom (ich-forma) a naraz prejdeme k ďalšej osobe, ktorá je v izbe sama a vieme, čo robí, čo si myslí (čiže sme v er-forme). S tým som sa inde nestretla, ale samozrejme som prečítala málo kníh, aby som mohla povedať, že iba D. tak písal. Určite mnohí iní autori experimentovali s nezvyčajným striedaním foriem, napriek tomu si myslím, že ak by som ja pri písaní takto skákala, všetci by to označili za výraznú chybu.
Asi tento príspevok opäť nikoho nepodnieti k diskusii, hoci by som rada vedela, čo si kto o tom myslí. Veď knihy - to nie je len obsah, ale aj forma.
Tak aspoň eldirian - dúfam, že zatneš, keď už si to tu nadhodil. Čo sa týka toho spôsobu - ako ty striedaš formy - niečo podáš očami hrdinu, niečo prostredníctvom iných postáv - je to vcelku bežné a mnohí autori sa k tomu uchyľujú - výrazne to román zlepší. A pomáha, že oddeľuješ kapitolami. Napriek tomu treba dávať bacha, aby si sledoval všetky línie, čo si prezradil ako Ich a čo máš zamlčať ako Er.
Čítať Plevu sa v dospelom veku neoplatí - upravil veľa a nie vždy vhodne.
Pripojím sa k čítaniu, pretože som našla voľne na stiahnutie preklad z roku 1946 podľa prvého anglického vydania z roku 1719.
http://www.pdfknihy.maxzone.eu/dobrodruzne.html
český preklad Quido Palička a je tam aj ďalšie putovanie Robinsona z ostrova.
U Hannibala Lectra bol asi každý rád, že ho nedopadli, hoci práve kvôli tomu sa stal kontroverznou postavou /už odovzdanie Oscara A.Hopkinsovi sprevádzali úvahy, či si beštiálny vrah zaslúži sympatie a napokon ocenenie/.
Nevyriešené prípady sa občas opisujú /v románoch, filmoch, seriáloch/ napr. tradičný J.Rozparovač, Zodiak a pod. Tam ale čitateľ/divák berie to, že je to podľa skutočnosti. Ak by autor písal fiktívne detektívky, ktoré by naschvál nechal nedoriešené, nik by ho za chvíľu nečítal.
Myslím, že sa dotaz týkal Cronina, čítala som od neho Tri lásky, mám ich aj doma. Síce tiež pritiahnuté za vlasy, ale vždy ma zaujíma dej, keď ide o total deštrukciu človeka a tu je teda táto podmienka maximálne splnená.
