Samuil Jakovlevič Maršak

Samuil Jakovlevič Maršak: BATOŽINA:
Podala dáma batožinu:
kôš malín,
melón,
mandolínu,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a jedno čierne šteniatko.
Vydali dáme pri okienku
skontrolovanú potvrdenku,
že prijatá je batožina:
kôš malín,
melón,
mandolína,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a jedno čierne šteniatko.
Zriadenec v modrom obleku
pokládol všetko do vlaku.
Hotovo – leží batožina:
kôš malín,
melón,
mandolína,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a jedno čierne šteniatko.
Len čo vlak vyšiel zo stanice –
Hup! Šteňa z vlaku do pšenice.
Hodinu bol vlak v pohybe –
začali pátrať po chybe.
Preratúvajú batožinu:
kôš malín,
melón,
mandolína,
zrkadlo,
kufor,
lehátko...
priatelia! Kde je šteniatko?
Vlak zastal. A vtom spod kolies
vyliezol veľký čierny pes.
Nemohli robiť už nič iné –
naložili psa k batožine,
k zrkadlu,
kufru,
lehátku...
A všetko bolo v poriadku.
Pricestovali do Nitry.
Staničný nosič číslo tri
Na káre vezie batožinu:
kôš malín,
melón,
mandolínu,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a za ním vedú šteniatko.
Vtom šteňa hrubo zavrčí
A dáma tenko zachrčí:
- Zbojníci! Diabli s ľudským
menom!
- To je môj psíček s rodokmeňom?
Šmarila o zem batožinu:
kôš malín,
melón,
mandolínu,
zrkadlo,
kufor,
lehátko...
Vráťte mi moje šteniatko!
Hneď povieme vám svoju mienku.
Ukážte, pani, potvrdenku!
Je na nej táto batožina:
kôš malín,
melón,
mandolína,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a jedno čierne šteniatko.
Nuž a či je to
nešťastie,
keď šteňa cestou
podrastie?

nemôžem si pomôcť, ale je to milé...