Valérie Alma-Marie
francouzská, 1959
Diskuze (2)
Přidat příspěvek
K sérii JEDNOROŽEC (SPOILER)
V prvom rade treba povedať, že sériu treba čítať postupne od I. dielu. Dej na seba bezprostredne nadväzuje, postavy sa vyvíjajú.
Meno Valéria Alma-Maria je pseudonym autorky, takže v skutočnosti neviem kto sa za týmto menom skrýva. Isté však je, že ak skutočne napísala tento príbeh "žena" prekvapil ma jej prístup k hlavnej hrdinke.
Z hlavnej hrdinky Camille urobila neprispôsobivú drzú a nevychovanú žabu, ktorej myslenie bolo na úrovni 21. storočia a nie v začiatku 18. storočia. Bolo až nepochopiteľné, že autorka hlavnej hrdinke prisudzovala schopnosti elitných vojenských jednotiek, mala byť najkrajšia, najmúdrejšia, najschopnejšia šermiarka, najlepšia strelkyňa, vyznala sa v zbraniach aj ťažkých delách, ovládala umenie diplomacie s Osmanskou ríšou (k tomu sa radšej nebudem vyjadrovať) a hromada iných priam fantazijných dejových sekvencií.
Nepáčilo sa mi, že hoci bola princezná, tak obyčajný vojak jej mohol vraziť cez ústa až spadla na zem. A nie jedenkrát! Hlavný hrdina, kto ktorého bola Camille nesmierne zamilovaná, striedal milenky ako ponožky a jej to nevadilo. Budiš! Tým však hlavný hrdina stráca u ženského publika popularitu. Hoci Camille autorka chcela postaviť do podoby poctivej panny, napokon aj tak vyznela ako povoľná pobehlica.
Ostatné postavy preleteli príbehom bez zjavného určenia, akoby autorka chcela iba zaplniť priestor. Treba však vyzdvihnúť, že čitateľ sa hodne dozvedel o zbraniach, taktike, niečo z dejepisu, no v príbehu to vyznievalo hodne didakticky, ale samotné informácie boli zaujímavé, lebo sa opierali o skutočné dejiny. I keď povrchne a preto by som celú sériu zaradila do kategórie - násť ročných, história a zároveň fantasy.
Valérie Alma-Marie - knihy
Žánry autora
Literatura světová Romány Historické romány
Štítky z knih
Alma-Marie je 3x v oblíbených.
Pribehy Camilly a Philippa sa mi velmi pacili. Ano, je to romanticky pribeh, historicky roman a vela skutocnosti je tam prikraslenych pripadne nerealnych, ako napokon vo vacsine romantickych romanov. Zaroven ale knizka ponuka nahlad do dejin Piemontu a Savojska, ako aj diania v Europe na prelome 17-18 storocia, a zoznamuje nas s osobnostami ako Viktor Amadeus, Eugen Savojsky i Temesvarsky Ban Grof de Mercy. To su skutocne historicke postavy, ktore autorka opisuje naozaj autenticky. Musim sa priznat, ze mna zaujala tato kniha najma z historickeho hladiska, az natolko ze som navstivila Turin, Paviu aj pevnost Exille. Naozaj krasny zazitok, za ktory vdacim tejto knizke:)
Ako som spominala, dej je klasicky romanticky, vykreslujuci dokonalu zenu a dokonaleho muza, ktori sa do seba zamiluju. Postavy sa vyvijaju a dej natiahnuty do 5 dielov sa mi vobec nezdal sileny. Posledny diel Hra osudu mi naopak prisiel, ako keby bol pisany o nejakej inej postave. Nezapadal mi do kontextu celeho pribehu a myslim, ze si ho autorka mohla odpustit. Samo o sebe je ta knizka dobra, ale mne bohuzial znicila obraz o Camille a Phillipovi a i napriek "happyendu" vo mne zanechala dojem roztriesteneho vztahu a nasilu zmotaneho konca.