Vladimir Viktorovič Kaminěr

Od Kaminera som čítal zatiaľ len jednu poviedkovú zbierku v origináli, ktorá zatiaľ v češtine/slovenčine nevyšla "Meine Mutter, ihre Katze und der Staubsauger: Ein Unruhestand in 33 Geschichten" (Moja matka, jej mačka a vysávač. Nepokoj v 33 poviedkach). Hodnotenie teda nemám kam napísať, "odložím" si ho zatiaľ sem, neskôr možno doplním o iné knihy (ak by náhodou titul vyšiel v našich končinách, presuniem komentár k zodpovedajúcej knihe).

Autorovi nemožno uprieť, že je dobrým a vnímavým rozprávačom, jednotlivé poviedky sa v originálnom znení dobre čítali. Niekoľko príbehov zo života ma celkom príjemne prekvapilo svojou vtipnou pointou, pri iných som sa zmohol nanajvýš len na slabý úškrn pod fúzy. V časti zbierky, do ktorej som sa prepracoval (niečo medzi polovicou a dvomi tretinami) boli oba protipóly zastúpené približne rovnako.

Najviac mi však asi prekážalo opakovanie jednej myšlienky vo viacerých poviedkach, a to bez významných obmien. Kaminer sa v príbehoch venuje buď nostalgii jeho mamy za starými časmi v ZSSR, alebo jeho rozvetvenej rodine roztratenej po celom ZSSR, prípadne prívalu utečencov v Berlíne 2015 (myšlienka, že Sýrčania sú deti púšte, a preto zrejme nevedia plávať/lyžovať sa, sa objavila v troch poviedkach po sebe). Z niektorých poviedok razila síce jemná a kultivovaná, ale predsa len rušivá politická agitácia (narážky na Putina a televízny program v Rusku, Sýrčania).

Knihu som odložil po prečítaní zhruba 140 - 150 strán, keďže opakujúce sa myšlienky v jednotlivých poviedkach ma postupne začali nudiť. V prípade oddychovej knižky, ktorá sa na nič nehrá a jej hlavným cieľom je baviť, ide o problém. Dielo by som ohodnotil 2* (pričom má určite bližšie k 3* než k 1*).

Napriek značným výhradám dám ešte Kaminerovi určite šancu aj v budúcnosti, keďže niekoľko jeho postrehov ma celkom pobavilo.