Bratislava, hlavné mesto Slovenska: Pripojenie Bratislavy k Československej republike roku 1918-1919 diskuze

"Bratislava, hlavné mesto Slovenska, ležiace na rozhraní troch etník, má bohatú minulosť. Z hľadiska rakúsko- uhorskej i buržoáznej československej historiografie sa jej dejinám venovala primeraná pozornosť. Marxistická historiografia robí v tomto smere už dlhší čas úspešné kroky, no k širšie koncipovaným úlohám sa dostáva až v súčasnom období. Jednou z nich je aj edícia prameňov, ktorá má priblížiť základné problémy a udalosti z minulosti mesta priamou rečou najvýznamnejších dokumentov. Realizáciu edície FONTES vzal na seba Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy a zveril ju Archívu mesta Bratislavy, v ktorom je uložený základný archívny a dokumentárny materiál k dejinám mesta od stredoveku po súčasnosť. Prvý zväzok tejto edície je venovaný problému, ktorý je vo vývoji Bratislavy jeden z rozhodujúcich: pripojeniu Bratislavy k Československej republike a položeniu základov na vybudovanie takých centrálnych orgánov a inštitúcií, ktoré urobili z nej najprv fakticky a vo federatívnom usporiadaní štátu aj právne hlavné mesto Slovenska. Tento zväzok prináša celkom 194 dokumentov z pomerne krátkeho časového rozpätia. Prvý dokument je zo. 7. októbra 1918 a obsahuje reakciu bratislavského hlavného župana na požiadavky rakúskych Nemcov pripojiť Bratislavu k Rakúsku: posledný dokument sa týka obsadenia Petržalky československým vojskom 14. augusta 1919, čim sa dovŕšila integrácia bratislavského územia pod československou správou. Udalosti v Bratislave ešte pred príchodom československých vojsk, priebeh obsadenia Bratislavy, inštalovanie československej politickej správy, umiestnenie Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, centrálnych vojenských a civilných orgánov, vojenský, hospodársky a kultúrny význam Bratislavy - to sú okruhy, ktorých sa publikované dokumenty dotýkajú priamo i nepriamo. Správne pochopenie každého dokumentu však nezávisí len od jeho textu, ale od pochopenia celkovej situácie a najmä triednych pozícií jeho pôvodcu. Väčšina dokumentov je písaná z pozícií nemeckej, maďarskej, ale najmä československej buržoázie a veľká časť z nich nesie počať nacionálnych snažení, ktoré sprevádzali rozpad habsburskej monarchie. V ich pozadí možno však cítiť už idey Októbra, najmä leninskú ideu sebaurčenia národov, ktorá tak ovplyvnila udalosti okolo vzniku Československej republiky. Najväčší počet publikovaných dokumentov pochádza priamo z fondov a zbierok Archívu mesta Bratislavy. V publikácii sú však aj významné dokumenty zo Štátneho slovenského ústredného archívu v Bratislave, Štátneho ústredného archívu v Prahe, Štátneho archívu v Bratislave, Archívu federálneho ministerstva zahraničných veci a z Vojenského historického archívu v Prahe. Prirodzene, že nebolo možné publikovať všetky dokumenty k tejto problematike. Autorom išlo predovšetkým o výber pod statných, pripadne typických dokumentov. S podobným zámerom sa publikujú aj obrázkové a mapové prílohy. Zostavovatelia doplnili dokumenty komentármi, poznámkovým aparátom a osobným registrom, ktorý umožňuje bližšiu identifikáciu osôb spomínaných v dokumentoch. Za dokumentmi uvádzajú výberovú bibliografiu k danej problematike. Súčasne s edíciou FONTES sa pripravuje aj vydávanie štúdií, podávajúcich marxisticky fundovaný pohľad na najzávažnejšie úseky bratislavských dejín. Obe tieto edície sú dokladom nebývalého záujmu Národného výboru, hlavného mesta SSR Bratislavy o dejiny mesta a súčasne i prípravou na ich kompletné populárno-vedecké spracovanie." (Anotácia na prebale) Spracovali Vladimír Horváth, Elemír Rákoš, Jozef Watzka.... celý text