Kniha o živote a smrti diskuze

Kniha o živote a smrti
https://www.databazeknih.cz/img/books/52_/527684/bmid_kniha-o-zivote-a-smrti-65739187e7705.jpg 4 176 176

Kniha o živote a smrti je zbierkou autobiografických príbehov z pera švédskeho lekára a spisovateľa Axela Muntheho (1857 – 1949), ktorá sa od prvého vydania v roku 1929 nečakane stala celosvetovým bestsellerom a bola preložená do vyše štyridsiatich jazykov. Obsahuje rôzne, nie vždy chronologicky usporiadané epizódy z autorovho dobrodružného a na zážitky bohatého života. Keď ako mladý muž prvýkrát navštívi ostrov Capri, okamžite sa doň zaľúbi a zatúži sa tam presťahovať. Pri kaplnke San Michele stretne tajomného muža a uzavrie s ním faustovskú dohodu, ktorá má zaručiť, že sa mu to podarí. O tej chvíle podriaďuje tomuto snu všetky svoje kroky a v diele prevádza čitateľa dlhou a kľukatou cestou, ktorá k viedla k jeho splneniu: štúdium medicíny a prax „módneho lekára“ v Paríži, letá strávené stavbou vily na Capri, lekárska prax v Ríme, medzitým epidémia cholery v Neapole, zemetrasenie v Messine, vojna a iné ťažké skúšky, ktoré ako lekár prekonal. Pestré zážitky prepletá úvahami na vážne i ľahšie témy ako smrť, eutanázia, výskum na zvieratách, postavenie žien či povaha niektorých zvierat. Približuje rušné roky strávené vo veľkomeste, kde liečil šľachticov a zbohatlíkov, ale aj bedárov v chudobných štvrtiach, a pokojný vidiecky život na milovanom ostrove, ktorého jasné svetlo sa mu napokon stalo osudným. Sám priznáva, že udalosti nepodáva vždy presne tak, ako sa prihodili, pretože chce, aby vyzneli čo najpôsobivejšie. Niektoré časti svojho života z rozprávania vynecháva a miestami sa dostáva za hranicu skutočnosti – do ríše fantázie. Muntheho dielo však okrem živého, zábavného a dramatického rozprávania prináša svedectvo nielen o jeho zaujímavých životných peripetiách a celoživotnej láske k zvieratám, ale aj o rôznych aspektoch vtedajšej spoločnosti a o svete, v ktorom žil a pôsobil.... celý text

Romány Literatura naučná Biografie a memoáry
Vydáno: , Slovenský spisovateľ
Originální název:

Boken om Michele , 1929


více info...

Diskuze o knize (4)

Přidat komentář

siena
03.07.2017

whack, nebudu se přít o čísla zvířat, či procenta zredukovaných experimentů. Ano, testování na lidech probíhá, mluvím o medicínském výzkumu, ale přichází na řadu až v posledních stádiích vývoje metod, či léků. Proto se do diskuzí na podobné téma nepouštím, protože asi marné vysvětlit, že experimenty na zvířatech podléhají přísným pravidlům, že se neprovádějí z plezíru či s nějakým skrytým potěšením těch "zlých" vědců a ještě zlotřilejších farmaceutických firem.
A nepřehlédla...O tom opravdu hrůzném experimentování se nebudu ani zmiňovat. Jen se domnívám, že jsme se jako lidé již mohli přesvědčit, jak se dá snadno proklamované dobrovolnosti "zneužít". Že mnoho našich spoluobčanů bylo odsouzeno na doživotí, na dlouhá léta, přesto žádnými zločinci, dle vás nepotřebnými, rozhodně NEBYLI. Považuji podobné myšlenky za nebezpečné si hraní s ohněm, proto jsem také zareagovala a s dovolením se budu pohoršovat i nadále.

whack
03.07.2017 4 z 5

Siena, citát som sem dal hlavne zo zaujímavosti, aby boli vidieť rozdiely v prekladoch tých dvoch vydaní. Niekomu by sa to mohlo zdať zaujímavé, ako mne.

Ale keď už: V EÚ je každý rok použitých pri pokusoch 11 miliónov zvierat, testy boli zredukované čiastočne v oblastiach kozmetiky, ale takisto pribudla možnosť využívať dobrovoľníkov z radov ľudí – práve tá možnosť, nad ktorou sa pohoršujete. Áno, ľudia sa už môžu prihlásiť na otestovanie niektorých liekov, a výsledky testovania na ľuďoch sú pochopiteľne oveľa presnejšie ako testovanie na zvieratách, ktoré reagujú na rôzne chemikálie úplne inak ako človek. Človek odsúdený na doživotné väzenie jednoducho JE nepotrebný, pretože taký človek sedí kvôli ťažkému zločinu a nie za krádež lízatka, a taký človek nikdy nič pre spoločnosť už neurobí, takže je nepotrebný. Ale možno prehliadate záver tej vety v citáte, kde Munthe jasne píše, že možnosť testovania na takýchto ľuďoch by bola DOBROVOĽNÁ záležitosť z ich strany.


siena
03.07.2017

whack, nerada se pouštím do podobných diskuzí a věřím, že mne to bude mrzet, přesto...
Pokusy na zvířatech se od vzniku této knihy výrazně zredukovaly, zvláště v kosmetickém průmyslu. V medicíně ale bohužel stále hrají důležitou úlohu, i když současná věda hledá alternativy. Možná by bylo dobré si o tom přečíst nějaké seriózní články. Legislativa je v tomto hodně přísná.

Co mne však přimělo reagovat byla Vaše citace, s kterou nejspíš souzníte, když už to tu citujete i vícekrát:
"...Proč by nebylo možné nabídnout rodilým zločincům, chronickým škůdcům, nenapravitelným hříšníkům, odsouzeným k promarnění zbývajícího života ve věznici, nepotřebným a často nebezpečným sobě i jiným, zkrácení trestu...".TO MYSLÍTE VÁŽNĚ?!? Kde jsme to jen už slyšeli?!? Kdo bude o potřebnosti/nepotřebnosti rozhodovat? Nezlobte se, ale o větším pohrdáním životem toho druhého jsem už dlouho nikde nečetla a naivně jsem se domnívala, že zvláště zde, ani nepřečtu...A když už, že se nebudou tyto myšlenky adorovat.

whack
02.07.2017 4 z 5

Melantrich, 1969:

"Jedním z nejzávažnějších argumentů proti různým experimentům na živoucích zvířatech je, že praktická hodnota těchto pokusů je podstatně redukována základní fyziologickou a patologickou rozdílností mezi tělem lidským a zvířecím. Proč se mají tyto pokusy omezovat pouze na zvířata, proč by se neměly provádět také na lidech? Proč by se rozeným zločincům, nenapravitelně kriminálním individuím, odsouzeným strávit zbytek svého života ve věznicích, neužitečným a často nebezpečným sobě i jiným, nemohlo nabídnout snížení trestu, budou-li ochotni propůjčit se v omámení jistým pokusům, jejichž výsledek slouží blahu lidského pokolení?"

AZ servis, Bílý slon, 1991:

"Jeden z nejpovážlivějších důvodů proti mnoha experimentům na živých zvířatech je, že jejich praktická hodnota je velice omezena následkem základního rozdílu, z patologického i fyzického hlediska, mezi lidským tělem a tělem zvířat. Ale proč se omezují tyto experimenty jedině na zvířata, proč se neprovádí také na lidském těle? Proč by nebylo možné nabídnout rodilým zločincům, chronickým škůdcům, nenapravitelným hříšníkům, odsouzeným k promarnění zbývajícího života ve věznici, nepotřebným a často nebezpečným sobě i jiným, zkrácení trestu, kdyby se dobrovolně v narkóze podrobili pokusům na svém těle pro dobro lidstva?"