Na veselej hostine diskuze

Milí priatelia, kto z nás sa nerád schuti zasmeje? Kto si s láskou nespomenie na knihu, pri ktorej mu bolo na duši radostne a ľahko? Pravdaže, na tieto otázky môže byť len jedna poveď: „Áno, áno, my všetci máme radi srdrčný smiech a dobrú náladu.“ Preto sa určite potešíte aj tejto knihe, lebo vám v hojnej miere poskytne pri čítaní zdravé, príjemné pobavenie. Zvedavo sa v knihe prehŕňate, listujete — zastavíte sa pri jednej strane, pri druhej. Niečo sa vám zdá divné. „Akousi čudnou slovenčinou je to napísané!“ poviete. A máte pravdu: Tá čudná slovenčina — to je myjavské nárečie, nárečie myjavských kopaníc, kraja, kde sa narodila a vyrástla obľúbená slovenská spisovateľka Zuzka Zguriška. Výborne poznala svojich krajanov a napísala o nich veľa humoristických poviedok. Aby ich mohla vyobraziť čo najvernejšie, necháva ich v priamej reči hovoriť tvrdým západniarskym nárečím. A tým práve dosahuje, že máme každú postavu pred očami ako živú. Nielen počujeme, ale aj vidíme rozvadené susedy Frndáčenu a Drndáčenu, alebo o ratu volajúcu šafárku, keď z nej hlásnik vyháňa zlého ducha, alebo prešibanú Barbušiačku, ako balamutí financov, a mnoho ďalších výrazných „kopanyčjarôf“, ktorí nám natrvalo utkvejú v pamäti. Zuzka Zguriška bojovala svojím humorom proti všetkému, čo v jej rodnom kraji bolo nezdravé, zlé — a na druhej strane oslávila vzácne vlastnosti myjavského ľudu — dobrosrdečnosť priamosť, pracovitosť, poctivosť. Preto sa dielo Zuzky Zgurišky všetkým právom stalo obľúbeným čítaním širokých čitateľských vrstiev a niet pochýb, že aj vás, mladí priatelia, svojou svojráznosťou vrelo zaujme.... celý text