Nočný cirkus diskuze
Erin Morgenstern
https://www.databazeknih.cz/img/books/11_/112543/bmid_nocny-cirkus-xKy-112543.jpg
4
591
591
Román Nočný cirkus sa odohráva na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia a jeho hrdinami sú dvaja mladí kúzelníci, ktorých už od raného detstva viedli k tomu, že sa zúčastnia na súboji, čo sa mal odohrať na neutrálnej pôde - tou pôdou sa stal Cirque des reves. Cirkus snov prichádza všade bez ohlásenia. A na bráne visí tabuľa: Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu. Cirkus je úplne iný ako všetky známe cirkusy. Celý je ladený do čierno-biela a predmety sa v ňom skutočne menia na vtáky a ľudia skutočne miznú. Obaja mladí kúzelníci mali od narodenia nadprirodzené schopnosti, ktoré si z roka na rok zdokonaľovali, ale keď ich súboj trval už dlhšie, z dvoch mladých ľudí, ktorí mali byť súpermi, sa stali zaľúbenci. Ale keďže ich učitelia neschvaľovali tento vzťah, museli prekonať veľké prekážky, aby mohli byť spolu. Z románu priam dýcha atmosféra kúzelného cirkusu z prelomu 19. a 20. storočia, vôňa jabĺk v karameli a horiaceho dreva, ale mágiou dielo uchváti aj ľudí, ktorí nikdy neboli vyznávačmi cirkusov.... celý text
Literatura světová Romány Fantasy
Vydáno: 2012 , Ikar (SK)Originální název:
The Night Circus, 2011
více info...
Diskuze o knize (1)
Přidat komentář
(SPOILER) Jezirko plne slz
Ceduli venku na stanu doplnuje mala krabicka plna hladkych cernych kamenu.
Stan je uvnitr tmavy, strop pokryvaji otevrene cerne destniky, jejichz zahnuta drzadla visi dolu jako rampouchy.
Uprostred mistnosti je jezirko. Rybnicek uzavreny cernou kamennou zdi, kterou obklopuje bily sterk.
Ve vzduchu se vznasi slany nadech oceanu.
Prejdete k okraji a podivate se dovnitr. Sterk vam zakrupe pod nohama.
Jezirko je melke, ale sviti. Mihotave menici se svetlo prochazi vzhuru hladinou. Mekka zare dostatecna k tomu, aby osvitila rybnicek a kameny, ktere lezi na jeho dne. Stovky kamenu, vsechny totozne s tim, ktery drzite v ruce. Svetlo pronika zespodu mezerami mezi nimi.
Kolem mistnosti se vlni odrazy, takze to vypada, ze cely stan je pod vodou.
Posadite se na zed a obracite svuj cerny kamen stale dokola mezi prsty.
Z klidu, ktery ve stanu panuje, se stava ticha melancholie.
Z ukrytych koutu vasi mysli zacnou kupredu vystupovat ruzne vzpominky. Chvilkova zklamani. Promarnene sance a prohrane pre. Hore, bolest a neutesena, desiva samota.
Smutek, o nemz jste se domnival, ze jste na nej davno zapomnel, se promisi se stale cerstvymi ranami.
Kamen vam v ruce ztezkne.
Kdyz ho upustite do jezirka k ostatnim, ulevi se vam. Jako byste se prave zbavil neceho vic, nez hladce vylesteneho cerneho kamene.