Pôžitkológia diskuze
Pavlo Petrovyč Korobčuk
Imaginatívna poézia básnika, zvláštne vážneho aj hravého, osobného aj spoločenského, nemá v slovenskej literatúre blízky príklad na porovnanie. V niektorých polohách deziluzívnej analýzy sa podobá M. Válkovi, s ktorým ho tiež spája úsilie nájsť aktívny prvok nádeje, keď ostatní už svoj boj príčetnosť sveta vzdali. Korobčuk strieda melodické verše s veršami, ktoré zasahuje kŕč, do moderného prejavu, kde rýmy nahrádza konsonanciami a zámernými nepresnosťami, vnáša poriadok zvíchrenia aj náhleho upokojenia. Výsledným pocitom je dynamika, emotívne vypätie aj melanchólia, zvedavosť po poznaní aj zdesení zo zistení. V živých veršoch neprestávajú pulzovať živé otázky. Preložil Slavomír Gál. Ilustroval Martin Kudla.... celý text