Prímerie s dieťaťom diskuze

Významnú poľskú spisovateľku Mariu Kuncewiczowu poznajú slovenskí čitatelia z dvoch vydaní úspešných románov Cudzinka a Tristan 1946. Obidva romány si podmanili čitateľov okrem iného tým, že sú hojne napojené z prameňov autorkinej životnej skúsenosti, a to jednako ženy--matky i emancipovanej umelkyne-spisovateľky. Do tretice k týmto knihám teraz pripájame dvojnovelu Tvár muža a Prímerie s dieťaťom z prvého obdobia jej tvorby. Dvojnovelu so zreteľom na tému a motívy možno zaradiť do okruhu tzv. ženskej literatúry. Pravda, o tvorbe M. Kuncewiczowej v súvise so ženskou literatúrou možno hovoriť iba v tom zmysle, že čerpá zo životných pocitov a skúseností, ktoré môže prežiť len žena. Lebo inak sa so ženskou otázkou vyrovnáva nežensky otvorene, priam mužne. Tvár muža (1928) výstižne možno charakterizovať ako zápisník dievčenskej duše, ktorá túži po porozumení a vlastne i po láske, hoci ešte len tuší, čo to je. Autorka analyzuje lásku vo veľmi jemnom psychologickom pradive, ktoré splieta na príbehu dozrievania a prebúdzania varšavskej gymnazistky a potom na príbehu jej prvej — nešťastnej — lásky, už ako krakovskej poslucháčky filozofie, až po tú ozajstnú, osudovú lásku, končiacu sa manželstvom. Titulná próza Prímorie s dieťaťom (1927) je psychologickou štúdiou materstva. V citlivom, ale psychologicky hodnovernom podaní autorka predstavuje ženu, ktorá nie je od prvej chvíle tehotenstva šťastná a nadšená, dieťa pokladá za tragický zásah do svojho života. Až postupne, ako dieťa rastie a osamostatňuje sa, matka sa s ním „zmieruje“ a začína ho mať rada opravdivou materinskou láskou. Táto kniha psychologických noviel jasne naznačuje a vyznačuje osobitosť prózy Marie Kuncewiczowej. Navyše priam dýcha neopakovateľnou atmosférou Varšavy a študentského Krakova z prvých desaťročí nášho storočia.... celý text