Rečník / Reči proti Catilinovi / Filipiky a iné diskuze

"Rímskemu štátnikovi a spisovateľovi M. T. Ciceronovi sa splnilo, čo si túžobne želal. Stal sa najslávnejším rečníkom latinského staroveku a sláva jeho mena trvá už dve tisícročia. Cicero bol úspešným spisovateľom a erudovaným teoretikom rétoriky. Jej dejinami a teóriou sa zaoberá najmä v knihách Brutus, O rečníkovi, Rečník. V spise Rečník, ktorý sa nachádza v tomto zväzku, mu za vzor poslúžil starogrécky štátnik a politik Demosthenes. Podľa Ciceronových predstáv má ideálny rečník mat okrem prirodzeného nadania a teoretických vedomostí aj široké literárne a filozofické vzdelanie a má to byť človek mravne bezúhonný. Poslaním rečníka je "dokazovať, upútať a dojímať". Slúžia mu na to rozličné prostriedky, predovšetkým štýl, podľa Cicerona "strohý, stredný alebo veľkolepý". Treba ho zvoliť podľa toho, aký účinok chce rečník dosiahnuť. Dôležitý je i prednes, rečnícke ozdoby a výber slov. Cicero sa venuje aj otázkam rytmu a rýmu v rečníckej próze. Svoje názory obohacuje ukážkami, výklad spestruje príkladmi z rímskych dejín, spomienkami na rôzne osobnosti a exkurzmi do zaujímavých okamihov v súdnych sporoch. Toto dielo má aj nespornú literárnu hodnotu. V niektorých súdnych a politických rečiach, zahrnutých do tohto zväzku, vystupuje v úlohe ideálneho rečníka sám Cicero. V politickom vrení 1. stor. pr. n. l. sa musel často rozhodovať, na ktorú stranu sa pridať. Usiloval sa zastupovať záujmy republiky a autoritou svojej osobnosti sa zasadzoval o jej zachovanie. Ako zápalistý bojovník a zástanca republikánskych tradícií sa nám predstavuje v kedysi veľmi populárnych Rečiach proti Catilinovi. Rovnako ladené sú aj jeho Filipiky, teda Filipické reči proti Antoniovi. Z politických a súdnych rečí sa svojím charakterom vyčleňuje reč Na obranu básnika Archia. Cicero v nej pred súdom obhajuje básnika Archia a túto príležitosť využíva na oslavu básnického umenia. Ciceronove rečnícke prejavy sú ukážkami majstrovskej rétorickej prózy. Presviedčali a dojímali poslucháčov a pritom v nich vyvolávali silný estetický zážitok. Jeho zbraňami sú vtip, irónia a pátos. Pomocou pátosu strháva publikum na svoju stranu aj v sporných a nejasných prípadoch. Ciceronovo dielo malo veľký vplyv na európsku kultúru. Stredovek si osvojil jeho humánnu etiku helenizmu, humanistickí autori napodobňovali jeho brilantnú jazykovú formu, v revolučných časoch našli ohlas jeho politické reči a z jeho spôsobu argumentácie sa celé stáročia učili právnici. Ciceronove reči sú cenným dokladom pre poznanie rímskych dejín, práva, štátneho zriadenia i konzervatívnej republikánskej ideológie. Ciceronova osobnosť a dielo predstavujú vrcholnú syntézu grécko-rímskej kultúrnej vzdelanosti." (Anotácia na prebale) Zväzok obsahuje (v zátvorkách prekladatelia a prekladateľky): Rečník (D. Škoviera) Brutus (A. Oravcová) Reči proti Catilinovi (A. Slamová) Filipické reči proti Antoniovi (M. Vozák) Hlavné velenie Gnaea Pompeia (A. Oravcová) Na obranu básnika Archia (J. Rovenská) Obhajoba Milona (J. Rovenská) Poznámky od D. Škovieru k Rečníkovi, k ostatným dielam od P. Kuklicu Chronológia autorovho života a diela od P. Kuklicu... celý text