Romeo a Júlia. Talianske renesančné novely diskuze
Ser Giovanni Fiorentino , Leon Battista Alberti
Novela je typický výraz literatúry talianskej renesancie. V nej sa odzrkadľuje nový život, který nastupuje po mystike predchádzajúcich rokov. Novelky renesančného obdobia sú plastickým obrazom doby. Dozvedáme sa z nich, ako sa v tých časoch žilo, čo sa dialo v malých mestečkách i na bohatých dvoroch šľachticov a pánov. V novelkách sa stretávame nielen s postavami jednoduchých ľudí, ale aj s postavami, ktoré udávali tón vtedajšiemu životu či už na poli politiky, kultúry alebo náboženstva. Isteže kritika smeruje skor k strednej vrstve: mnísi, ženy, kupci a menší páni. V tom čase už totiž nastupuje stredná vrstva, buržoázia, ktorá sa chytá života a chce ho žiť plným tempom. Pravdaže, má preto aj svoje podmienky v hospodárskom a politickom rozvrstvení. Mnohí vyčítajú renesančnej novele veľkú voľnosť. Ale život bol taký a "veci sa nazývali pravým menom". A navyše novely slúžili aj na pobavenie: ridendo dicere verum, hovoriť pravdu s úsmevom. Skoro všetci idú v jeho stopách, no nie vždy, alebo málokedy dosahujú majstrovstvo taldského rodáka. Ale aj tak Salernitano, Straparola, Parabosco a nakoniec Matto Bandello, ak menujeme len tých pozoruhodnejších, majstrovsky a s realistickou vernosťou zachytávajú život. Živé rozprávanie, poprepletané situačnou komikou a zdravým humorom, to sú najpodstatnejšie črty renesančnej talianskej novely.... celý text