Sedem dní v pivnici diskuze

Vydavateľstvo Perfekt sa ospravedlňuje všetkým čitateľom knihy Sedem dní v pivnici (2017), ktorej autorom je Peter Karpinský, za chýbajúci text na strane 78, ktorý sa schoval pod obrázok.

Strana 78
Traja kamaráti sa na seba prekvapene pozreli. Vôbec netušili, čím si zaslúžili takú poctu, ale nepatrilo sa odporovať. Preto lokajov nasledovali dovnútra.
Rovnako ako vonkajšok, aj útroby hradu boli zaujímavé. Dlážka, steny, strop, to všetko bolo utkané z tej najjemnejšej, ale aj najpevnejšej a najtmavšej pavučiny. To najúžasnejšie ich však ešte len čakalo. Lokaji ich totiž voviedli do nádhernej sály. Tu boli z pavučiny upletené i lustre, záclony, koberce, ba aj nábytok.
„Fantastické, prekrásne!“ vzdychal Pavúk a ako vo vytržení pobehoval z jedného kúta komnaty do druhého. „Strašne rád by som sa stretol s majstrom, ktorý to vytvoril.“
„Tvoje prianie ti môžem veľmi ľahko splniť,“ ozval sa od dverí príjemný hlboký ženský hlas. „To ja som stvorila celý tento hrad.“ Po pavučinovej dlážke k trojici kráčala samotná Malmiňata.
„Ach, je nám cťou, vznešená pani, že sme hosťami na vašom panstve...“ vybehla jej v ústrety Moľa, no Malmiňata si ju ani nevšimla a svojím ladným krokom kráčala ďalej priamo k Pavúkovi.
„Počula som však, že aj vy ste v pletení majster nad majstrov. Dostalo sa mi do uší, že ste veľmi šikovný pavúk a vaše siete nemajú páru v celej pivnici,“ Malmiňatine slová zneli jeho ušiam ako rajská hudba.
„Ale, no,“ Pavúk sa celý začervenal, „až taká sláva to zas nie je. S vami sa porovnávať rozhodne nemôžem.“
„Čoby si nemohol,“ Moľa sa opäť zamiešala do rozhovoru. „Náhodou, tvoje siete sú úžasné! Raz som sa do jednej zamotala...“ Malmiňata jej však ani tentoraz nevenovala pozornosť a svojich osem očí upierala iba na Pavúka.
„Vari som neviditeľná?“ opýtala sa Moľa Celestína.
Ten len mykol plecami.
Hradná pani už bola celkom pri Pavúkovi: „Prečo tá skromnosť? Ja náhodou...