Sladké pokušenie diskuze

23.01.2014

ukážka z knihy:

Ešte vždy bolo zvláštne byť znova súčasťou najvyššej anglickej spoločnosti a počuť, že takmer každý hovorí po anglicky. Niežeby Angličania tvorili jedinú tu prítomnú národnosť. Boli tu okrem iného aj Holanďania, Belgičania a Nemci. Ale Briti boli vo väčšine.
Gervase Ashford, gróf z Rosthornu, stál vo dverách tanečnej siene v dome, ktorý si vikomt Cameron prenajal v Bruseli na Rue Ducale, a s veľkým záujmom sa obzeral okolo seba. Hľadal známe tváre. Od nedávneho návratu z Rakúska stretol zopár starých priateľov, ale tu ich očakával viac. Aj keď väčšina dám a pánov sa mu zdala nesmierne mladá. V tridsiatke si tam pripadal starý.
Väčšia časť tých mladých pánov, ale aj zopár starších, mala oblečenú slávnostnú vojenskú uniformu, niektorí modrú alebo zelenú, no prevládala jasnočervená s množstvom zlatých ozdôb. Medzi dámami v pastelových splývavých róbach so zvýšeným pásom sa vypínali ako pávy. Zato dámy pôsobili veľmi jemne a žensky.
„Človek sa cíti tak trochu v nevýhode, aj keď je oblečený v najlepších civilných šatách, však?" nešťastne povedal ctihodný John Waldane Gervasovi do ľavého ucha; do pravého mu doliehal šum stoviek hlasov, ktoré chceli, aby ich bolo počuť v ruchu a hluku orchestra ladiaceho nástroje.
„Ak sem prišiel s úmyslom zapôsobiť na dámy, tak zrejme áno," pripustil Gervase s úsmevom. „Ak chce byť neviditeľný pozorovateľ, tak nie."
V tej chvíli túžil byť čo najnenápadnejší. Ešte vždy bol v prítomnosti Britov trochu v rozpakoch, uvažoval, čo všetko si pamätajú spred deviatich rokov. Koľko si toho môžu pamätať? Hoci sa pri tom neodohralo veľa scén na verejnosti, nebol si istý, do akej miery sa tá nepríjemná záležitosť dostala do povedomia......