Šťastie Novinára diskuze

V knižke autor zhrnul bohaté zážitky a spomienky na svoju novinársku činnosť. „Keď sme v spoločnosti kamarátov občas spomínali na minulé časy, neraz sa ma kolegovia spýtali, prečo tie zážitky z novinárskej praxe nepozbieram a nevydám knižne. Pokladal som to za zdvorilostnú ponuku ľudí, čo sa pobavili na mojich spomienkach, ale nikdy predtým som sa takouto myšlienkou vážne nezaoberal. Rád som čítal memoáre, najmä pokiaľ ich napísali známi a uznávaní spisovatelia, lebo som cez osobné spomienky spoznával z nového pohľadu súkromné stránky osobností, ktoré som poznal a miloval. Ale mal som zvyčajne aj výhrady, keď sa v opisoch známych ľudí a udalostí príliš prejavovala prizma autorského videnia. Darmo, memoáre píšu predovšetkým starší ľudia, ktorých sebakritika a súdnosť býva zvyčajne znížená… Úskalia písomných spomienok sú mi dobre známe, no nemám záruku, že sa takých hriechov nedopustím. A tak som zdvorilo odmietal ponuky, hoci prichádzali od ľudí, ktorých som si vážil, ba aj od inštitúcií. Ale postupom času, ako pribúdali rôčky, náhle som pobadal, že osobné spomienky majú svoj význam a že by sa ich oplatilo niekedy zachovať. Vtedy, keď začali z môjho okolia odchádzať vzácni ľudia, ktorých skúsenosti mali aj objektívny význam. Bola mi dopriata milosť, že som sa dožil vysokého veku v pomerne zachovanom zdraví a najmä mozog mi funguje ešte dobre. Zistil som, že moja pamäť pracuje až pozoruhodne presne, pokiaľ ide o minulosť vzdialenejšiu…“ „V živote som zažil dosť úspešných dní, dosiahol som ceny, vyznamenania a vydal som aj pár kníh, zažil som viac rozhlasových a dokonca aj divadelných premiér. Bolo to veľmi príjemné a robilo mi to radosť. Ale musím priznať, že ma najväčšmi uspokojovalo moje nové bývanie v ideálnej štvrti pod Slavínom, ktoré som získal sám, vlastnými silami. Lebo som sa dokázal energicky rozlúčiť s predstavou, že mi niekto pridelí byt. Aj takúto podobu má niekedy šťastie novinára...“... celý text