Umelci a bohémi diskuze

Spisovateľ JÁN HRUŠOVSKÝ, autor známych lyrizovaných próz v knihách Pompiliova madona, Zmok a Doloróza, autor poviedok a románov zo slovenského mestečka aj z prvej svetovej vojny, mal od počiatku svojej literárnej tvorby sklon k dokumentárnemu zobrazovaniu národného života, svojho okolia a vlastných skúseností. Takého charakteru je už jeho prvá kniha Zo svetovej vojny, potom kniha o detstve Takí sme boli, viaceré prózy z kníh Stalo sa v našom mestečku, Kariéra a nakoniec aj celá spomienková kniha Starý Martin. Hlavne k tejto poslednej priraďuje sa jeho nová kniha Umelci a bohémi. V slovenskej literatúre, najmä z čias predvojnových a medzivojnových, je málo memoárových kníh, možno aj preto pomerne ťažko vznikajú spoľahlivé monografické diela a vôbec knihy o našej modernej literatúre. Hrušovský prichádza do tejto situácie ako na zavolanie. Pod jeho perom ožíva starý Martin, jeho charakteristické postavy: Vajanský, Škultéty, Maróthy-Šoltésová, Jesenský, Tajovský, Mitrovský, Krčméry, ďalej celý rad novinárov a politických i kultúrnych pracovníkov; v druhej časti ožívajú bezprostredne povojnové a tridsiate roky v Bratislave, ľudia novín a umenia, výtvarníci, divadelníci a spisovatelia. Skoro všetko, čo patrí do slovenského umenia a pohybovalo sa v prvých tridsiatych rokoch tohto storočia medzi Martinom a Bratislavou, našlo svoje miesto v Hrušovského knihe. Jednotlivé kapitolky tejto knihy sú raz spomienky, hlavne v prvej časti knihy, a inokedy črty, to vtedy, keď prichádza autor k novším časom a keď všeličo má ešte živé v pamäti a tlačí sa mu do pera ako charakteristický zážitok. Príhody a skúsenosti, najmä z medzivojnového „bohémskeho" života, sú videné zväčša v láskavom svetle a podávané srdečným, úsmevným tónom. Na takéhoto Hrušovského sme si už zvykli v jeho nedávnych knihách; teraz k nim pripája túto prácu, plnú dobového umeleckého ovzdušia, dokumentárne a neraz čarovne oživujúcu milé a ťažké chvíle tvorcov našej národnej kultúry.... celý text