Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie: Liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus diskuze

Úlohou knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie je kriticky zmapovať, zosumarizovať a komparovať pomerne rozsiahlu škálu súčasných predstaviteľov anglo-americkej sociálnej filozofie. Hlavným cieľom práce nie je hĺbková analýza autorov, ale vecne, jasne a správne vystihnúť na pomerne obmedzenom priestore podstatu postojov, názorov, ako aj vzájomnú podmienenosť konceptov sledovaných autorov tak, aby daná práca mohla slúžiť nielen edukačným cieľom, ale aj ako podnet pre ďalšie možné analýzy, interpretácie a štúdie. Nakoľko v mnohých prípadoch ide o žijúcich autorov, kniha zostáva stále otvorená pre možné modifikácie ich názorov a postojov. Ako už názov napovedá, vybraní autori sú predstaviteľmi anglo-amerického diskurzu, ktorí významne ovplyvnili sociálno-politické myslenie 20. a 21. storočia. Práca je členená do troch samostatných kapitol. Úvod tvorí krátky exkurz do dejín sociálnej filozofie a jej členeniu. Vybrané boli tie smery, ktoré zodpovedajú svojím zameraním povahe sociálnej filozofie najmä tým, že venujú podstatnú pozornosť rôznym aspektom sociálneho života človeka, akými sú napríklad otázka spravodlivosti v jej rôznych aspektoch, problému rovnosti, slobode, odcudzeniu, spoločným etickým hodnotám, normám a pod. Vybraní autori pristupujú k daným témam z rôznych metodologických pozícií, a preto aj vidia vyššie nastolené problémy inou optikou. Analýza sociálne orientovaných konceptov bude okrem diferencií medzi jednotlivými autormi čiastočne skúmať a porovnávať ich názory s filozofmi, ktorí tvoria líniu filozofického myslenia, orientovanú predovšetkým na obhajobu slobodného trhu, a z toho plynúci postoj k sociálnym otázkam ako nutným dôsledkom realizácie slobodného trhu. Uvedenú líniu by bolo možné v danej súvislosti označiť za antisociálnu, reprezentovanú napríklad Hayekom alebo Nozickom. To, čo sa napríklad z pohľadu Rawlsa javí ako spravodlivosť, sa z pohľadu Nozicka javí ako nespravodlivosť, a z pohľadu Hayeka ako „fatamorgána – mirage“. Práca vychádza predovšetkým z analýzy pôvodných teoretických prác skúmaných autorov, ako aj zo sekundárnych teoretických zdrojov, predovšetkým z prác Ľuboša Blahu, Mareka Hrubca, Emila Višňovského, Ivana Buraja, Františka Novosáda, Ladislava Hohoša, a Ľubomíra Belása. Prvá časť, s názvom revízia liberalizmu, analyzuje predovšetkým deweyovskú142 líniu egalitárnych alebo sociálnych liberálov (Berlin, Rawls, Dworkin, Sen, Ackerman), ktorí revíziou liberalizmu otvorili dvere novému smeru, ktorý je analyzovaný v druhej kapitole – komunitarizmu (Taylor, MacIntyre, Sandel, Walzer), a ktorý vyvrcholil kritikou zľava (tretia časť práce), teda autormi inšpirovanými Marxom; neoutopistami a kritickou teóriou (Roemer, Peffer, C. A. Cohen, Wallerstein, Jameson a ďalší). Záver práce patrí štatistikám súčasného sveta a otázke, prečo sa v dnešnej dobe zaoberať sociálnou filozofiou.... celý text