Žena, ulica, dlaň, kosť diskuze
Milan Lechan
nehodnoceno
Autor hovorí: Čitateľ iste prepáči, že je to poézia bez zástav manifestov, ale zato poézia prežitá, t. j. poézia presmiata aj prebolená. Je to poézia vedome komponovaná ako vybočenie z väzby, ktorá neraz-nedva zotrvačne spína slovenské básnictvo do (príliš) tradičného vzorca. Má to byť zámerný protiklad stále sa šíriacej poézie, ktorá najprv presviedča, no potom už iba dokazuje, ale nepresviedča.... celý text
Diskuze o knize (0)
Přidat komentářAutorovy další knížky
1987 | Medová žihadla |
2003 | Mesto, srdce, vysvedčenie, dievča |
1978 | Smiem prosiť? |
1982 | Žena, ulica, dlaň, kosť |
2004 | Slovo robí múza |