Archív I / Experimentálna poézia 1964 - 1972 hodnocení

Adamčiak sa ako jeden z prvých začínal cieľavedome venovať výskumu v rámci intermediálnych programov. Uprednostňoval vizuálnu experimentálnu poéziu, ktorú neskôr rozšíril na hudobné a poetické kreácie... Často vychádzal z ozvláštňovania bežných udalostí a zážitkov a s ich vedomým obohacovaním, ako napríklad v monoakciách Nočný chodec (Stratený chodec, Nákupy, Wal-king pieces atď.) z rokov 1966-1967 postavených na individuálnych zážitkoch, či v akciách pre niekoľkých jedincov ako v Spievajúcich fontánach, založených na bezprostrednom komornom účinkovaní pod sprchou, ktoré vznikali od roku 1966, alebo vo verejnom, zriedkakedy pochopenom prezentovaní akcií ako Requiem, alebo Pocty Františkovi z Assisi z roku 1968... Predovšetkým od roku 1968 inklinoval k prírodnému prostrediu a realizoval v ňom niektoré akcie (napr. Vábenie), a zároveň sa začínal rozsiahlejšie venovať hudobno-priestorovým projektom, pričom vo viacerých bolo cítiť výrazný vplyv Fluxu, predovšetkým Johna Cageho. Roku 1969 uskutočnil s Ladislavom Kupkovičom realizáciu Symfonickej básne od Gyorgya Ligetiho pre 6 hráčov a 100 metronómov, s Jozefom Revallom akciu Duo pre dvoje huslí, kde každý hral na husliach svojho spoluhráča, alebo Grafikon v Hodoníne, priestorovú akciu so 4 hudobníkmi a 4 magnetofónmi v 8 miestnostiach galérie, kde vytvoril v každej z nich odlišnú atmosféru. V rámci Vodnej hudby v krytej plavárni Bernolákovho internátu v Bratislave (hranie na hudobné nástroje pod vodou) formuloval Ensemble Comp. v texte skladačky nasledujúce slová: „Neznamená to však, že moderné, lepšie povedané nové umenie akéhokoľvek druhu sa tým, že mu je súdené byť dynamickejším, stáva zároveň aj povrchným".... celý text