Nenávisť hodnocení

Šuchovov román Nenávisť bude akiste prekvapením pre slovenského čitateľa. Hoci Šuchov je autorom viacerých románov a pôsobí v sovietskej literatúre už tridsať rokov, slovenský ani český čitateľ sa s jeho menom dosiaľ nestretol. A predsa ide nesporne o robustný umelecký talent. Nie je bez zaujímavosti, ak trebárs Šolochov i Erenburg v hodnoteniach sovietskej prózy medzivojnového obdobia napísali, že tieto časy sovietskej literatúry sú neodmysliteľné aj od Šuchovovho mena a nadovšetko od jeho románu Nenávisť. Ivan Šuchov narodil sa roku 1906 v severnom Kazachstane. Do literatúry vstúpil na prahu tridsiatych rokov románom "Ťažká cesta" (1931). O rok nato vydáva Nenávisť, knihu, ktorá bola popri Šolochovovej "Rozoranej celine" najobľúbenejšou knihou vtedajších hrdinských sovietskych generácií. Roku 1936 vychádzajú dva jeho romány: "Vlasť" (s tematikou kolektivizácie kazašských stepí) a "Skutočná armáda", ktorou sa vrátil k revolučným udalostiam prvej svetovej vojny. Po Veľkej vlasteneckej vojne prihlasuje sa Šuchov do nového obdobia sovietskej prózy aktuálnou, živou knihou čŕt "Dobyvatelia celiny" a románom "Zlaté dno". V posledných rokoch patrí práve Šuchovov román Nenávisť k najvydávanejším románom. Táto jeho popularita nie je náhodná: autor na tomto svojom diele pracoval vlastne celé štvrťstoročie, od roku 1932 do roku 1957, keď dáva románu jeho definitívnu podobu. A ešte jedna okolnosť je na ňom pozoruhodná: vyšiel svojho času v tom istom roku čo Šolochovova "Rozoraná celina", a i keď sa oba romány odlišujú iba v tom, že Šolochovovi hrdinovia bojujú o nový život na donskej dedine a Šuchovovi zasa v stepiach Kazachstanu, obe nesú na sebe pečať majstrovského pera. Aj Šuchovova Nenávisť kedysi mocne vplývala na sovietsky život, bola školou uvedomenia, školou vyvracania starých, zverských, patriarchálnych koreňov života, a preto nečudo, že šla z ruky do ruky najmä u mládeže. Zapadlé ruské osady, niekdajšie kozácke stanice a kazašské auly priam ožívajú pred našimi očami v sýtych umeleckých farbách. Všetko, čo sa v týchto romantických končinách skúdolilo v poslednom heroickom roku kolektivizácie - budovanie veľkého stepného sovchozu a kolchozu - premieta sa pred našimi očami na celej galérii postáv. Hrdinskí komunisti i prostí, neuvedomelí ľudia, zaťatí nepriatelia nového života z radov kulakov a bielogvardejských panských oficierov sú v podaní Šuchovovom naozaj ľuďmi plnokrvnými a ich osudy strhujúcou drámou, ktorú čítame so zatajeným dychom. (záložka knihy)... celý text