Nikdy nie si sama hodnocení

Popredný slovenský prozaik Vladimír Mináč už neraz predstúpil pred slovenských čitateľov s priekopníckym a objaviteľským literárnym činom. Bude stačiť, ak z jeho poslednej tvorby pripomenieme čitateľom trilógiu,,Dlhý čas čakania", „Živí a mŕtvi", „Zvony zvonia na deň“ a neobjemnú, ale objavnú knihu umeleckých črt „Tmavý kút"*. Tejto zdravej ambície sa Vladimir Mináč nemieni vzdať ani v budúcnosti, o čom svedčí jeho populárna prozaická práca „Nikdy nie si sama", ktorá vychádza v krátkom čase v druhom vydaní. Už niekoľko rokov pociťujeme v našom živote problém mládeže, problém jej morálno-citového života a zakotvenia v socialistických spoločenských vzťahoch. Slovenská prozaická tvorba chodila dosiaľ okolo tejto témy dosť nesmelo, ako to vlastne býva vždy, keď sa má literatúra umelecky zmocniť novej, literárne nedotknutej témy. Mináčova práca „Nikdy nie si sama" je predovšetkým prácou o našich mladých ľuďoch. Skladá sa z dvoch častí. V prvej časti „Marína" sa Mináč zamýšľa nad dramatickým osudom mladej dievčiny Maríny, ktorá sa zložitou cestou osobných kríz utvrdzuje v socialistických ideáloch. V druhej časti „Žoržík" Mináč venuje pozornosť Maríninmu partnerovi Žoržíkovi, ktorého cesta k životným kladom tiež nemá bezkonfliktový charakter. Mináčových mladých hrdinov však trpké životné skúsenosti vnútorne nelámu, ba práve naopak, dotyk so životom, aj keď je bolestný, vedie ich k humanistickej devíze, že človek v našej spoločnosti nie je nikdy sám. Prozaická práca Vladimíra Mináča „Nikdy nie si sama" si nájde čitateľov predovšetkým medzi našimi mladými ľuďmi, no má čo povedať aj starším generáciám, ktoré niekedy prejavujú sklon hľadieť na našu mládež len jednostranne, len z hľadiska jej materiálneho zabezpečenia, a pritom nevidia jej borbu za socialistické ideály.... celý text