Oravské chodníčky hodnocení

Spisovateľ a jazykovedec Anton Habovštiak už dávnejšie uverejňoval v novinách a časopisoch eseje o rodnej Orave. Vzbudzoval pozornosť sústredeným opisom oravskej dediny starých čias, keď väčšina domov bola ešte drevená, a to aj v rokoch po prvej svetovej vojne. Rýchlo sa zmenila dedina najmä po roku 1945. Zmenili sa nielen drevené domy na murované, ale zmenil sa i spôsob života, ľudia, mentalita, zvyky, pričom sa zabúda na mnohé obyčaje, príslovia, výrazy, slová, ktoré sú cennou súčasťou národnej kultúry. V knižke Oravské chodníčky Anton Habovštiak nadväzuje na svoje eseje a črty, rekonštruuje hmotnú i duchovnú kultúru svojej rodnej dediny Krivej na Orave. Cez autorovu Krivú však ožívajú pred nami mnohé iné dediny na Orave i inde na Slovensku. Čitateľ sa napríklad dozvie, čo všetko bolo ukryté v materinej truhle, ako vyzeral niekdajší jarmok, ako sa kopali studne, čo všetko sa na oravskej dedine jedlo, no i to, ako ťažko sa chodilo po oravských cestách a chodníkoch koscom, drevorubačom či pastierom. Habovštiakove eseje sú plné zaujímavých etnografických a iných faktov, ktoré sú ústrojne uložené do rozprávania spomienkového rázu. V tomto spomienkovom rozprávaní cítime popri jasnom pohľade vedca jeho blízky osobný vzťah k niekdajším reáliám, k rodnej Orave.... celý text