Osudy Tatier hodnocení

Staršia turistická, horolezecká a športová verejnosť si iste dobre pamätá na dielo Ivana Houdka Osudy Vysokých Tatier, ktoré vyšlo v druhom vydaní roku 1953. V tom čase znamenalo toto dielo priekopnícky čin v historickej literatúre z oblasti Vysokých Tatier a dlho patrilo k najvyhľadávanejším dielam o Tatrách. Dnes, po takmer štvrťstoročí sa dostáva na knižný trh nové prepracované a doplnené vydanie od dvojice autorov Ivana Houdka a Ivana Bohuša Osudy Tatier. Šťastná symbióza autorov dvoch generácií: Ivana Houdka — reprezentanta staršej generácie a priekopníka v oblasti tatranskej historiografie a Ivana Bohuša predstaviteľa novšej generácie a súčasného najpovolanejšieho historika Vysokých Tatier, vedeckého pracovníka Výskumnej stanice a múzea TANAPu, vytvorilo predpoklady pre vznik dlho chýbajúcej publikácie, ktorá by v širokej verejnosti, predovšetkým turistickej, horolezeckej a športovej podala prierez historického vývoja na území Tatier. Publikácia je populárno-vedeckým rozprávaním o osudoch Tatier — Vysokých, Belianskych a Západných — od najstaršej minulosti po dnešok. Popri úvodných kapitolách, hovoriacich o geologickom vývoji Tatier, ich prírodných pomeroch zavedie nás do prehistórie, kde nám odkryje najdôležitejšie prehistorické náleziská v Tatrách i na ich úpätí, čím vyvracia starú domnienku, že Tatry, resp. ich úpätie boli v dávnej minulosti pustým neobývaným územím. Hovorí o osudoch ľudí za stredoveku, o prvých pastieroch, bylinkároch, hľadačoch pokladov a zlatokopoch, o názoroch stredovekých ľudí na Tatry a o vzniku prvých historických obcí, miest na ich úpätí. Obdobie 16. až 18. stor. môžeme už pokladať za obdobie prvého hospodárskeho náporu na Tatry. Dozvieme sa o dobývaní nerastov, najmä zlata primitívnym banským spôsobom, o zlatokopoch hľadajúcich podľa zemských kľúčov, o pašerákoch, pytliakoch a zbojníkoch, ktorí využívali Tatry ako ťažko kontrolovateľný priestor pre svoje ciele. Do tohto obdobia spadá aj prvý záujem zahraničných bádateľov o Tatry, ktorí ich objavovali pre vtedajší vedecký svet — uskutočnili sa prvé výškové merania, vznikli spory o najvyšší štít Tatier, objavil sa prvý opis Tatier v diele J. Wernhera, boli položené základy zemepisného názvoslovia. V ďalších kapitolách sa dozvieme o rozvoji podtatranských miest a dedín, o kapitalistickej exploatácii prírody Tatier, založení najstaršej tatranskej turistickej osady — Starého Smokovca a o začiatkoch horskej vodcovskej profesie. Po výstavbe Košicko-bohumínskej železnice zaznamenávajú Tatry obdobie prvého rozmachu a začiatkov cestovného ruchu, vznikajú turistické, rekreačné a liečebné strediská, cestné a železničné komunikácie, organizácia horskej vodcovskej a záchrannej služby. Vzniká športové horolezectvo a s ním aj prvovýstupy na najvýznamnejšie tatranské štíty. Záujem vedcov a umelcov o Tatry vzrastá. Osobitné kapitoly sa venujú národným púťam na Kriváň, pobytu V. I. Lenina v Tatrách, obdobiu druhej svetovej vojny a protifašistickému odboju. Po oslobodení zaznamenávajú Tatry prenikavý rozvoj turistiky, horolezectva a cestovného ruchu, stávajú sa miestom športu, rekreácie a liečby, ale aj významným vedeckým laboratóriom. Vytvorením Tatranského národného parku, Výskumnej stanice a múzea TANAPu, Astronomického ústavu SAV a Výskumného pracoviska pre cestovný ruch vznikli podmienky pre záchranu prírodného prostredia Tatier i podmienky pre dlhodobý vedecký výskum. Nové prepracované a rozšírené vydanie ,,Osudov Tatier“ je zaujímavým a pútavým čítaním, prináša mnoho nových poznatkov z dávnej i nedávnej minulosti. Publikácia zajume nielen širokú turistickú, horolezeckú a športovú verejnosť, ale i ostatných milovníkov Tatier, lebo je bohatou studnicou, z ktorej možno čerpať vedomosti o najkrajšej a najnavštevovanejšej turisticko-športovo-rekreačnej oblasti našej vlasti od najtemnejšej minulosti až po dnešok.... celý text