Podstata kameňolomu hodnocení

Predbežný titul knihy Podstata kameňolomu znel Spoznávanie. Rukopis vznikal na prelome rokov 1963 a 1964 v čase, keď literárna obec oslavovala Johanidesa ako nový a výrazný talent slovenskej literatúry. Niet sa čo čudovať, že očakávania od druhej Johanidesovej knihy boli veľké. Lenže Podstata kameňolomu vyvolala v čase svojho publikovania viac úžasu a nemilého prekvapenia, než by sa dalo čakať. Bodaj by nie. Po existenciálnych a remeselne nápaditých a čistých poviedkach sa zrazu objavuje kniha rozhodne najexperimentálnejšia z celej Johanidesovej tvorby. Podstata kameňolomu v jednej svojej línii nadväzuje na riešenie vnútorného konfliktu medzi svetom jedinca, jeho pravou tvárou a nutnosťou prispôsobovať sa okoliu, svetu konvencií, noriem, svetu iných, ako ich pertraktoval Johanides v Súkromí. V tejto knihe sa však nielenže plne zahlbuje do ľudskej subjektivity a najmä dezintegračných procesov ľudského ja, ale rozkladá aj literárny text. Deväť na prvý pohľad nesúvisiacich a nesúrodých textov Podstaty kameňolomu spája postava herca Petra. Johanides rezignoval na nejakú epickú líniu, ba dokonca formálne sa tak pohral s možnými formami rozprávania a písania, že text miestami stráca čitateľskú komunikatívnosť. Na druhej strane, takáto textová práca mu umožnila vytvoriť literárny svet zbavený normality ľudskej komunikácie. Nielen slovnej, ale aj citovej. Herec Peter je cynik, brutálny a pozérsky umelec, nafúkaný frajer. Predvádza sa, strieda spoločnosti i priateľky, pokúša sa o samovraždu, jeho arogancia a bezočivosť je však prekrytá nánosom milej a šarmantnej bytosti herca, ktorý hrá aj vo svojom živote.... celý text