Posledná prvá láska hodnocení

Niet básnickej zbierky národného umelca Vojtecha Mihálika, ktorá by nebola pre čitateľa prekvapením. Týka sa to aj pozoruhodnej knihy poézie Posledná prvá láska. Keď vyšla v roku 1978 po prvý raz, priniesla poéziu prezentujúcu básnika vari vo všetkých podobách - opäť ho sprítomnila ako analytika nemilosrdne odhaľujúceho temnejšie stránky ľudského života, ale predstavila ho aj ako umelca syntetizujúceho vyabstrahovanú životnú múdrosť. A opäť sme v nej našli príslovečnú mihálikovskú iróniu a sebairóniu, ktoré sa v rukách majstra už dávnejšie stali dokonalým nástrojom. Azda práve ony mu pomohli rozvinúť pravdivú výpoveď o citovom a myšlienkovom podhubí moderného človeka, o zložitosti partnerského vzťahu muža a ženy, o láske zbavenej pretvárky a falošných predstáv. Keď po vyše desaťročí znovu vychádza táto kniha plná brilantne napísaných básní, je to iba potvrdením, že oslovuje nielen svojho tradičného čitateľa, ale že nachádza adresáta aj medzi dnešnými mladými ľuďmi.... celý text