Svätopluk / Horymír hodnocení

Ladislav Nádaši-Jégé (1868 - 1940), popredný slovenský prozaik, pôsobil takmer celý svoj život ako lekár v rodisku - Dolnom Kubíne. Najzávažnejšie slovo v našej literatúre povedal, po dlhšom odmlčaní sa, v dvadsiatych rokoch nášho [20.] storočia. V tomto čase venoval sa predovšetkým próze s historickou tematikou. Jégého štúdium histórie presviedčalo, že človek sa v podstate nemení, no spoločenský vývin ustavične napreduje zo štádia tmy a otroctva ku štádiu svetla a slobody. Ako lekár pozeral na človeka skepticky, ale nositeľom progresívnych hodnôt pokroku v jeho diele je predsa len človek-jednotlivec, vynikajúci nad všeobecnú úroveň prostredia humanitou, vzdelaním alebo štátnickými schopnosťami. V románe Svätopluk (1928) usiloval sa Ladislav Nádaši vykresliť veľkosť dávnej epochy našej národnej minulosti a podrobil ju i jej predstaviteľov kritickému, kvalitatívne odlišnejšiemu zhodnoteniu, než sa tradovalo v dovtedajšej slovenskej spisbe. Prózy Svätopluk, Magister rytier Donč (1926) a Kuruci (1925) vytvárajú tematickým jadrom akoby trilógiu, v ktorej autor realistickými metódami kriticky meria význam najznámejších a u nás literárne najčastejšie spracovávaných období, lebo svojou tradíciou zohral ideove závažnú úlohu najmä cez minulé [19.] storočie, v rokoch zápasu o existenciu nášho národného života. Za Svätopluka dostal Jégé roku 1928 štátnu cenu. Novela Horymír (1927) súvisí so Svätoplukom historickým obdobím, z ktorého autor tematicky čerpá. Inšpirovala ho tu stará česká povesť o Horymírovi a jeho mimoriadnom koni. Na rozdiel od prvej prózy dominujú v povesti detské postavy a ich život, vyplnený rozličnými dobrodružstvami. No obraz tvrdých a surových čias, ako aj v celej tvorbe Jégého, ožaruje jas nespútateľného napredovania ľudstva k pravde a spravodlivosti. (záložka knihy)... celý text