Hodnocení knihy Svitanie na Balkáne

Koupit Koupit eknihu Antikvariát

Ľudmil Stojanov, terajší predseda Syndikátu bulharských spisovateľov, je najvýznačnejšia postava súčasnej bulharskej literatúry. Narodil sa r. 1888 v Kovačevici, v južnom Bulharsku, ako syn učiteľa. Po Ivanovi Vazovovi je najplodnejším a najvšestrannejším spisovateľom, básnikom. beletristom, dramatikom i literárnym kritikom. Z počiatočného symbolistu stáva sa po prvej svetovej vojne realista. Píše o sebe: "... Spadol som s oblakov romantizmu na tvrdú zem... a poriadne som sa dotĺkol... našiel som sa v náruči surovej a neúprosnej skutočnosti. " Jeho vrcholné diela z tohto obdobia sú: novela Milosrdenstvo Marsu, povesť Cholera a sbierka básní Pozemský život (1940). Pobyt v SSSR ešte väčšmi zosilnil jeho sväzky s realistickou literárnou tradíciou. Roku 1945 vydal svoju (skoro úplnú) sbierku lyrických básní pod názvom Stichotvorenia. Po 9. septembri 1944 sa Stojanov jednoznačne orientoval na stranu progresívnej bulharskej literatúry. Už v apríli r. 1945 vydáva prvý diel z pripravovanej románovei trilogie Svitanie na Balkáne (Zazorjavane). To je prvý protifašistický bulharský román, ktorý zaujíma čestné miesto v literatúre Vlasteneckého frontu. Tu autor svojskou rečou a kvetnatým slohom, v duchu umeleckého realismu, pútavo predstavuje život inteligentov v zastrčenej balkánskej uhliarskej dedine. Odhaľuje fašistické neduhy a súčasné pokrokové sily v tvrdom boji proti nim. Život i boj Stojanových hrdinov za sociálnu i osobnú slobodu plynie prirodzene s ich láskou i strádaniami práve v predvečer druhej svetovej vojny. Politické udalosti v ČSR r. 1938 len zoceľujú bulharské podzemné pokrokové sily v boji proti fašistickému teroru. A keď tieto sily sú znemožnené vo svojom boji o sociálne a kultúrne pozdvihnutie dediny, uťahujú sa do skrýš hlbokého Balkána, po stopách revolucionárov z konca predošlého storočia, a neváhajú obetovať i život za svoju ideu. V románe Svitanie na Balkáne plynie život skutočný, nezidealizovaný. so všetkými chybami i prednosťami prostredia i osôb. Stojanov dejište svojho románu ani nezhygienizoval, ani "nevymietol“ perom, ale nechal ho začmudené dymom uhliarskych míľ, stenajúce i radujúce sa v pazúroch tuberkulózy. Stojanov nie je patriotom, ktorý by zakrýval temné miesta pre propagandu v cudzine, ale poukazuje na jestvujúcu radostnú i žalostnú skutočnosť, prebúdzajúcu lásku človeka k človeku.... celý text