Vzdušné čiary hodnocení

Krvavý masaker, ku ktorému prišlo tesne po druhej svetovej vojne, dostal pomenovanie Přerovská tragédia. Pod velením fanatického veliteľa Karola Pazúra zahynulo 265 ľudí, z toho 74 detí. Prežili iba siedmi. Medzi nimi aj desaťročná Emília, dievčatko s karpatsko-nemeckými koreňmi z mestečka Dobšiná. Stratila však dom aj domov. Unášaná východným vetrom desaťročia blúdi svetom, hľadajúc kúsok zeme, ktorý bude môcť nazývať domovom pre seba i svoje deti. Pavol, jej priateľ z detstva, prvá láska a spriaznená duša, ostáva uväznený za železnou oponou. Sprvu stavia vzdušné zámky pre Emíliu, neskôr domy a domovy pre celkom cudzích ľudí. Našťastie, každá opona sa dá nadvihnúť, obísť alebo rozpárať, niekedy dokonca prešiť podľa vlastných predstáv. S tým má Emília bohaté skúsenosti; pradienka nití, ústrižky látok a handrové zvieratká ju z času načas zavedú po látkových chodníčkoch celkom blízko k Pavlovi. A občas ďaleko od neho, zato blízko k svojim cieľom a sebe samej. V ďalšom príbehu zo série románov o silných a múdrych ženách prevedie Zuzana Široká čitateľov Európou posledných šiestich desaťročí, cestami žien za svojimi právami, snami, poslaniami a domovmi. A za láskou. Lebo domov je tam, kde láska prebýva.... celý text