Bojovníci so smrťou bazar

Po úspešnej knihe „Lovci mikróbov“ dostáva sa našej mládeži do rúk ďalšie významné Kruifovo dielo „Bojovníci so smrťou“. V prvej knihe sa autorov záujem sústreďoval na vedcov hľadajúcich príčiny rozličných chorôb, v druhej knihe sa autor nezameriava len na hľadanie príčiny chorôb, ale aj na boj proti nim. Čitateľ bude s napätím sledovať osudy hrdinov tohto populárneho diela, ktorí nedbali na nebezpečenstvo smrti a húževnato sa borili o zdravie ľudstva. Ich ťažkosti, prekážky a hrdinské úsilie opisuje Kruif tak pútavo, že sa človek úplne vžije do osudov bádateľov, trpí s nimi, bojuje a nakoniec jasá, keď ich prácu korunuje úspešný objav, ktorý tisícom ľudí uľahčí v utrpení alebo im úplne prinavráti zdravie. Tento boj proti smrti sa neodohrával len na poli vedy, medzi knihami, mikroskopmi, v zapadnutých laboratóriách. Bádatelia neraz museli tento boj vybojovať na verejnom kolbišti, bojovali s ľudskou závisťou a nevedomosťou, s nepochopením a zaznávaním. Napríklad maďarský lekár Ignác Filip Semmelweis sa márne snažil presvedčiť vynikajúcich vedcov, že jedine čistota zachraňuje rodičky pred horúčkou šestonedieľok. So svojou jednoduchou metódou mal neodškriepiteľné a prekvapujúce úspechy, ale zaslepení nepriatelia ich nevideli, lebo ich vidieť nechceli. Veľkou prekážkou, ktorú museli bojovníci so smrťou až pričasto prekonávať, boli nepriaznivé pomery, chudoba a bieda. Ale húževnatí a odhodlaní bojovníci všetko obetovali a všetkého sa vzdávali, len aby pomohli ľudstvu! Hľa, hrdina Banting, ktorý sa vzdal svojho zamestnania, v dusnej horúčave malej komôrky podväzoval pankreatický vývod pokusným psom, aby získal tajomnú látku, tajomné X. Bantingova vytrvalosť napokon zvíťazila nad všetkými pochybnosťami, sklamaniami a neúspechmi. Našiel tajomné X, a ľudia trpiaci na cukrovku, ba aj tí, čo už umierali v poslednom kómatickom štádiu cukrovky, priam zázračne sa uzdravovali. Pravda, nie vždy mali bojovníci so smrťou taký veľkolepý úspech. Koľko obetí, úsilia i životov stál boj proti záhadnej papagájčej chorobe, a predsa sa jej tajomstvo nepodarilo uspokojivo rozriešiť! Ako morová pliaga sa šírila medzi vedcami, ktorí s ňou robili pokusy, nepomáhali ani najlepšie dezinfekčné prostriedky, no hrdinskí bojovníci so smrťou sa nevzdávali, bojovali ďalej. Krásnym príkladom ľudskej i bádateľskej húževnatosti bol prednosta Zdravotného ústavu McCoy. Ako v napínavom filme defilujú pred nami další a další hrdinovia vedy: Schaudinn, ktorého bystré oči objavili bledého démona syfilisu, Bordet, ktorý ako stredoveký čarodej vyčíta pacientovi z krvi, aká budúcnosť ho očakáva — záchrana či krutá záhuba — Wagner-Jauregg, „kráľ šialencov“, ktorý prinavracia svojim pacientom svetlo zdravého rozumu pomocou blahodarnej horúčky. Bojovníci so smrťou nezabúdali ani na mocného činiteľa v prírode — na „starého lekára“ slnko, vracajúceho život a zdravie. Švajčiarsky lekár Rollier dosahoval slnečnou liečbou priam úžasné výsledky. Čo však robiť v krajinách, kde slnko svieti iba zriedkavo, ako je to napríklad daleko na severe? Hĺbavý ľudský duch aj tu našiel riešenie, a čitateľ s napätím sleduje prácu vedcov Finsena a Strandberga, ktorí sa pokúšajú nahradiť prírodné slnko umelým. Kruifovu knihu odkladáme s pocitom čistej a nesmiernej radosti nad obdivuhodnými objavmi vedy, ktorá odďaľuje smrť a tisícom trpiacich ľudských bytostí vracia zdravie, dodáva im novú energiu a chuť do života.... celý text