Svätý Ján Vianney bazar

Svätí ako „horiace svietivá, postavené na sväté svietniky” (Pius XI.), osvecujú nám cestu, na ktorej našli šťastie srdca a pokoj duše na zemi a ktorá ich doviedla do blaženej večnosti. Neomylným rozhodnutím Námestníka Kristovho Cirkev zaradila i Jána Vianneya do počtu svätých. Skromný farár v bezvýznamnej dedinke stal sa slávou Cirkvi, ktorá ho postavila na svätý svietnik, vysoko, na oltár, aby nás žiarivá krása jeho kňazského života osvecovala a priťahovala. Svätý Ján Vianney je vzorom predovšetkým kňazom, účinkujúcim v duchovnej správe. Tí „majú v ňom význačný vzor nábožného a horlivého pastiera duší, ktorý zastával svoj farársky úrad s obdivuhodnou usilovnosťou, múdrosťou a láskou” (kanonizačný dekrét). Poslaním kňaza je učiť, kázať, ľuďom ohlasovať pravdu a vôľu božiu podľa príkladu sv. arského farára jasne, jednoducho, otvorene a s nadprirodzenou láskou, ale tiež neústupne, s nezlomnou vytrvalosťou. Toto je prvoradá úloha, ktorá si právom nárokuje všetky schopnosti kňaza a pred ktorou musia ustúpiť všetky ostatné záujmy, nesúvisiace bezprostredne s poslaním kňazským. V plnení tejto povinnosti kňaz nemôže zakolísať v obave, že pre povedanú pravdu azda stratí priazeň ľudí. Podľa sv. Terézie Veľkej (autobiogr., hl. XVI.) kňaz musí „opovrhovať životom a nevážiť si cti, ako to robili apoštoli, ktorým bolo ľahostajné, či stratia všetko, alebo všetko získajú, keď vyznajú a obhája pravdu pre slávu božiu”. Účinkovanie sv. Jána v arskej farnosti vo výrazných farbách stavia pred oči vývin pomeru medzi duchovným a veriacimi. Základom tohto vzájomného pomeru v Arse bola láska. Sv. Ján podľa pápežského dekrétu „správne vystihol, že nič dobrého nedosiahne u svojich farníkov, ak sa mu nebudú za jeho lásku odplácať láskou”, Láske neodporuje skutočnosť, že kňaz musí povedať pravdu neraz tvrdú, neúprosnú, zasahujúcu, rušivo do zdanlivo pokojnej vlády hriešnych náruživostí v srdciach veriacich. Tento hriešny pokoj musí kňaz z lásky k veriacim rozbiť, lebo aj on musí plniť vôľu Krista Pána: „Nemyslite si, že som prišiel pokoj uviesť na zem; neprišiel som uviesť pokoj, ale meč” (Mt 10, 34), meč, ktorý je znakom boja proti zlu a za pokoj Kristov. Toto časom pochopili veriaci sv. Jána, dali si odňať hriešny pokoj, aby získali svätý pokoj. Ars dostal krásne meno „domov šťastia”. Hľa, to býva výsledok svätej spolupráce duchovného s veriacimi. Je prirodzeným zjavom, že mládež vyhľadáva krásu a oduševňuje sa za ňu. Medzi stvorenými krásami na tomto svete na prvé miesto treba stavať krásu života, a v tejto stupnici ako slnko sa skveje krásny život svätého kňaza. Ktorási arská pútnička vyjadrila svoj obdiv nad životom sv. Jána slovami: „Ako krásne je byť svätým!” Veľká krása je v hrdinskej láske a obetavosti, s ktorou sa postavil sv. Ján do služieb svojich milovaných veriacich, aby im dopomohol dosiahnuť život, v ktorom vládne spokojnosť, radosť a šťastie. Za takú krásu hodno sa oduševniť! Náš ľud žiada si kňazov. Starostliví arcipastieri s bôľom musia nechať nevyslyšaný hlas ľudu, lebo nieto dosť kňazov. A málo je i tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo. Preto veriaci v kostoloch oprávnene volajú, prosia: Pane, daj nám kňazov, svätých kňazov... ktorí by príkladom, a slovom k Tebe viedli slovenský národ.... celý text