A čo ak áno?
Michaela Zamari (p)
A čo ak áno? série
1. díl >
Prvá láska spravidla nebýva aj tou poslednou, ale čo ak v ich prípade áno? Maja už po rokoch vytesnila spomienky na svoju prvú tínedžerskú lásku Deniho. Život išiel ďalej, dospela, znovu sa zamilovala a jej dobrodružná povaha prepadla cestovaniu. V jedno leto prehovorí na potulky po Severnom Írsku svoju dvornú súputníčku Lin. Vtedy jej znovu skríži cestu spriaznená duša z minulosti. Presne tá, pri ktorej sa cítila azda najfantastickejšie vo svojom živote a už zabudla, aké to vlastne je. No čo ak sa to stane vo chvíli, keď je v živote niekde inde a s niekým úplne iným? Rozišli sa v dobrom, preto ju nadchne, že by mohla nejakú krajinu konečne zažiť aj v spoločnosti domácich. Hoci osud ich cesty dočasne odklonil, po siedmich rokoch sa znovu ocitnú tvárou v tvár. Jedno nevinné stretnutie vedie k priateľstvu, ktoré im pripomenie, prečo mali ako tínedžeri k sebe tak blízko, než sa Deni musel odsťahovať do Severného Írska. Hurikán emócií nestráca čas a obaja si musia priznať, čo jeden pre druhého v skutočnosti znamenajú. Príbeh inšpirovaný skutočnosťou vás prevedie šestnásťročnou spleťou udalostí, ktorá je dôkazom, že vesmír má svojský zmysel pre humor a vlastné vnímanie lásky. A možno servíruje šťastné konce až vtedy, keď to my sami vzdávame. Alebo to absolútne nezávisí od nás. Lenže... a čo ak áno?... celý text
Přidat komentář
Tieto knižky sa ku mne dostali prostredníctvom štafety, boli prvé od autorky, ktoré som čítala.
Od začiatku mi bolo jasné, že ide o dosť osobné a intímne dielo, písané akoby 'naostro'.
Prvá časť sa mi čítala rýchlo, bolo to iné a mne sa to páčilo. Dokonca som si v Denim našla osobu zo svojho života, preto u mňa knižka získala trošku vyššiu hodnotu.
Druhú časť som nedočítala, čítala sa mi pomalšie a už ma to tak nebavilo. Prečítala som si ale záver, na ten som bola veľmi zvedavá a už som mala všetko, čo som potrebovala.
V konečnom dôsledku knižky hodnotím pozitívne, čítanie to bolo príjemné a veľa som sa smiala. Hviezdičku strhávam za niektoré veci, ktoré sa mi zdali, že na verejnosť možno nepatria.
Každopádne ďakujem za možnosť si ich prečítať a teším sa na ďalšie diela od pani autorky.
Milá romantická knížka.
Maja má štěstí na kluky, jménem Deni.
Ex přítel Deni zůstal jejím nejlepším kamarádem. Líbilo se mi jak hezký vztah mezi sebou mají. O všem si můžou v pohodě povídat a když se po sedmi letech znovu setkají, nechtějí se ani rozloučit.
A její přítel Deni je žárlivec což se Maje zase nelíbí.
Maja ráda cestuje, takže se podíváme za Denim do Irska.
Na konci má Maja v hlavě zmatek. Neví co pro ni bude lepší.
Uvidíme v dalším díle
To, že Michaela dokáže za rok vyprodukovať viac ako jednu knihu, je úžasné. No za 5 rokov mať na konte už 12(ak som dobre narátala) kníh je fakt na zamyslenie. Zamari je inšpiráciou pre nejedného autora, pretože popri práci, domácnosti, čítaní, recenzovaní a cestovaní, dáva život postavám zo svojej fantázie na papier pre nás, čitateľov, neskutočným tempom.
Najnovšia kniha je iná, ako tvrdí sama autorka, od predošlej tvorby a je to cítiť od prvých riadkov. Dávnejšie som čítala knihu Posledný džentlmen, ktorá bola inšpirovaná životom autorky. Teraz, o pár rokov neskôr od džentlmena, prichádza Michaela so spoveďou, aj keď možno nie všetko sa stalo tak, ako v knihe. Ja som mala po celý čas pocit,rovnaký, ak nie silnejší, ako pri čítaní Posledného džentlmena-akoby sa mi Michaela otvorila, ako priateľka pri teplej káve, či pohári dobrého vína. Jej, vlastne pardón, Majine zážitky z roku 2013(kedy sa príbeh odohráva), sa pretkávali s minulosťou tak, aby čitateľ chápal všetko.
A čo ak áno nie je príbeh nadupaný akciou, či dych berúcimi zvratmi. Je to oddychový príbeh. Smutný? Veselý? To sa dozviem až v ďalšej časti, ale dosť sa obávam toho, čo bude nasledovať, ale predbieham. Vrátim sa späť k tejto knihe.
Maja je extrovert, miluje ľudí, cestovanie, v náture ma zvedavosť a chuť spoznávať všetko, čo život ponúkne. Je vo vzťahu s mužom, ktorý na sebe pracuje, vie, čo od života chce a ide si za tým s Majou po boku. Niečo tu však nesedí
Na výlete po Írsku sa Maja stretne s dávnym kamarátom, obnovia svoje priateľstvo a konečne začína vidieť to, čo prehliadala
V knihe nájdete lásku k životu, to, že spriaznená duša je spriaznená aj po rokoch odlúčenia, že pravá láska nespútava a neobmedzuje, že skutočné priateľstvo pretrvá.
Cestovanie sa strieda s rozprávaním o živote s partnerom, spomienkami na prvé stretnutie s Denim, obnovenie starého priateľstva, no čo príbehu dodalo na dynamike, boli textové správy.
Boli to realisticky písané správy. Doťahovačky medzi postavami sa striedali s bežnými problémami, s ktorými sa navzájom zverovali. Napísali si ich nespočetné množstvo, ale najkrajšie bolo, že sa dokázali rozprávať aj zoči-voči. Otvorene a úprimne. Aj keď zábrany padali v textovej forme.
Rozmýšľala som nad hodnotením knihy. Prekážalo mi až nič aj keď z príbehu nespadnete na zadok, nenudí, pobaví, prinúti vás zamyslieť sa čo by bolo keby aj vo vašom živote, posmutniete, srdce sa vám rozbúcha. Prežijete nejeden pocit s Majou a to je aj pri oddychovej knihe veľké plus.
Obdivujem Mišku, že sa rozhodla napísať príbeh, v ktorom nám poodhalila kúsok zo svojho súkromia, ja by som na to nemala "gule". Tento príbeh sa mi čítal tak trochu špecificky, podobne ako aj ostatné príbehy inšpirované skutočnými udalosťami (ja jednoducho nedokážem "vypnúť" mozog a za postavami si predstavujem reálnych ľudí, podľa ktorých je príbeh napísaný).
A čo ak áno je príbeh o láske (prvej, detskej i súčasnej, "dospeláckej"), priateľstve, hľadaní seba samého... Pri čítaní som mala takú nostalgickú náladu, pripomínalo mi to moje dospievanie a moju najlepšiu kamarátku, s ktorou sme si vždy všetko hovorili a rozoberali (a vlastne to robíme doteraz). Často som mala pocit, ako by Miška sedela pri mne a rozprávala mi o svojich zážitkoch, miestami sa doslova prihovára čitateľom.
V živote hlavnej hrdinky Maji zohrávajú dôležitú úlohu dvaja muži s rovnakým menom Deni - jej ex a zároveň najlepší kamarát a jej súčasný priateľ. Nie je však Deni ako Deni a zatiaľ, čo jedného som si dosť obľúbila, ten druhý si moje sympatie nezískal.
Priateľstvo Maji a Deniho bolo rozkošné, neustále sa doberali a podpichovali, na čom som sa bavila (v tomto smere musím pochváliť aj "chatovú" konverzáciu, ktorá dej spestrila). Zároveň to medzi nimi dosť iskrilo, čo ich priviedlo k jednému dôležitému rozhodnutiu, ktoré malo ovplyvniť životy viacerých ľudí.
Samozrejme, že v Miškinej knihe nesmie chýbať ani cestovanie a spoznávanie nových krajín, bez toho si už jej knihy ani neviem predstaviť. Tentokrát nás zobrala do Severného Írska.
Priznám sa, že približne 70% knihy by som označila za takú milú, nenáročnú oddychovku, ktorá bola síce fajn, no nedostavil sa u mňa žiaden wow efekt. Posledných 30% ma však úplne emočne dostalo a užila som si ich z celého príbehu najviac. Vďaka týmto záverečným kapitolám sa zvýšilo aj moje celkové hodnotenie príbehu. Som zvedavá, čo na nás čaká v pokračovaní.
Pre kohokoľvek z nás je ťažké otvoriť sa niekomu a dať mu možnosť nahliadnuť do nášho vnútra. Je prirodzené, že si svoje súkromie chránime obzvlášť v tejto ťažkej dobe, kde vládne nepokoj, nenávisť a závisť. Srdce mi napĺňa smútok, keď vidím ako sme si mi ľudia prestali všímať jeden druhého. Či už je to niekto z našej rodiny alebo priateľov. Sme až príliš zahľadení do seba. Človek si to pri všetkých tých starostiach a povinnostiach ani neuvedomí. Až kým mu život neposunie niečo, čo mu otvorí oči. Potom sa ako keby na moment zastavíme a uvedomíme si, že je potrebná zmena. Tou zmenou by sme mali začať od seba. Je tu nový rok a príležitosť ako na sebe popracovať. Otvorme viac svoje mysle a pozornejšie vnímajme ľudí okolo seba.
Poznáte ten pocit, keď si raz za čas vyjdete večer von na pohárik s najlepšou kamarátkou? Tak presne tak sa teraz cítim ja hoci som včera nebola vonku na žiadnom drinku. Totiž v mojom živote sa objavila nová kamarátka, ktorá ma vzala na imaginárny pohár vína a vyrozprávala mi niečo veľmi osobné. Je veľmi zábavná, scestovaná a talentovaná. Taká Miška proste je, aspoň v mojich očiach. Mám pocit, že ju poznám celý život. Asi teraz premýšľate o kom je reč. Mám na mysli slovenskú autorku erotických románov Michaelu Zamari. V jej najnovšej knihe A čo ak áno, sa rozhodla otvoriť pandorinu skrinku a odhaliť nám niečo vzácne a jedinečné zo svojho života. Je to žena s veľkým Ž.
Príbeh rozpráva o mladučkej študentke Majke, ktorá je bezprostredná a užíva si život plnými dúškami. Rada spoznáva nové krajiny, kultúry a miesta. Jej verným spoločníkom je okrem jednej z najlepších kamarátok Lin aj fotoaparát, ktorým zachytáva dôležité momenty. Dokonca si nájde muža, o ktorom si myslí, že bude ten posledný. Jej život sa zdá usporiadaný. Všetko sa zmení, keď jej nečakane do života vstúpi prvá láska. My ženy sme veľmi zvláštne stvorenia, dokáže nás rozhodiť jedno stretnutie po rokoch aj, keď si myslíme, že už sme to uzatvorili. Stačí jedno stretnutie, pohľad či rozhovor, a všetko sa nám vráti akoby srdce nezabudlo. A my zrazu stojíme na rázcestí a pýtame sa a čo ak? Do Majky som sa vedela dokonale vcítiť. Dokázala som úplne presne vnímať emócie, ktorými si prechádzala, pretože prvá láska v nás zanechá najsilnejšie pocity a je jedno či trvá pár dní alebo niekoľko rokov. Vrátilo ma to spomienkami do času, keď som ja prežívala svoju prvú lásku.
Deni z Irska bol úžasný, okamžite som sa doňho zamilovala. Bol síce vysoký, ale hneď by som sa schovala v jeho hrejivom náručí, či obliekla jeho mikinu. Proste reálny chlap, ktorý sa na nič nehral, bol sám sebou a dokázal prejaviť emócie. Čo je u mužov zriedkavé.
Majkin Deni bol reálny muž, ktorý mi od začiatku nebol sympatický. Celý čas mi totiž pripomínal niekoho veľmi podobného, keď sa objavil na scéne, otváral sa mi nožík vo vrecku.
Chémia medzi Denim z Irska a Majkou bola priam hmatateľná. Ich neustále doberanie a hašterenie vám do líc vhnala červeň a prihlúply úsmev. A to nehovorím o motýľoch v bruchu, ktoré vám začali tancovať, keď si medzi sebou vymieňali sms.
Spolu s autorkou navštívime krajinu, z ktorej sa ako ja nebudete chcieť vrátiť späť. Krajina je to krásna, no hlavne tam žije muž, po ktorom prahne srdce každej ženy čo ho spozná.
Zaspomíname si na časy, keď internet nebol neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Nemohli sme si len tak vygúgliť informácie, ktoré nás zaujímajú, či napísať niekomu a on hneď odpísal.
Nečakajte tu žiadne sladké klišé ako ste zvyknutý v ženských románoch. Toto je totiž príbeh zo života, ktorý sa mohol odohrať v živote každej jednej z nás. Obdivujem Mišku za jej odvahu a silu, ktorú vynaložila, aby tento príbeh dostala na papier. Nie je vôbec ľahké ísť s kožou na trh. Viem si predstaviť , že sa nájdu aj takí, čo budú príbeh kritizovať, a pre tých tu mám jeden odkaz: „Skúste sa zamyslieť, či by ste tak s citom a úprimnosťou dokázali napísať o sebe.“
Mne sa to páčilo. Bolo to iné, dojímavé, osobné, originálne a reálne.
Miška chcem sa ti veľmi pekne poďakovať, že som mohla aspoň na chvíľu nahliadnuť do tvojho sveta. Veľmi si to vážim a už sa neviem dočkať pokračovania, pretože som nesmierne zvedavá ako tam osud ešte zamotá karty.
Ďakujem za prejavenú dôveru a zaslanie knihy na recenziu.
Osobný intímny nostalgický náhľad do duše autorky - aj tak by sa dala opísať kniha "A čo ak áno?". Michaela Zamari sa rozhodla pre veľmi odvážny krok, svojim čitateľom sa vyspovedala, odhalila im obrovský kúsok zo samej seba, zo svojej minulosti... Jej osobnosť bola priam hmatateľná v každom jednom riadku.
A čo ak áno? je príbeh, s ktorým sa dokáže stotožniť každá romantická duša. Príbehu, ako inak, dominuje láska, no čakajte aj ťažšie a dojímavejšie momenty. Okrem romantiky, vtipných dialógov a doťahovačiek medzi hlavnými hrdinami sa kniha venuje aj sile priateľstva či osudovosti, no zabŕdne aj do ťažších vzťahových tém.
Dej tohto príbehu síce neobsahuje žiadne dychberúce zvraty či nejaké akčnejšie scény, ale to on ani nepotrebuje. Úplne stačí, že je autentický a uveriteľný, jednoduchý a ľudský a najmä napísaný od srdca. Ja som sa v mnohých situáciách aj v mnohých autorkiných myšlienkach videla a to je pre mňa v knihách veľmi dôležité... Keď sa ma dej príbehu bytostne dotkne a vyvolá vo mne škálu rôznorodých pocitov a emócií.
Tak ako celý príbeh, aj hlavné postavy boli autentické a pôsobili ako z mäsa a kostí (prečo asi :D). Majka bola veľmi sympatická postava a jednoznačne by som prijala takú kamošku akou bola. Pri Denim (tom z Írska) mi ani na chvíľu nezmizol úsmev z tváre. Veľmi som si užívala ich spoločné interakcie a potrebujem ďalšiu dávku.
A navyše vždy po prečítaní kníh od Michaely Zamari mám chuť sa okamžite zbaliť a odcestovať, aby som videla tie miesta na vlastné oči. Druhá časť vyjde už o mesiac a ja som veľmi zvedavá ako tento príbeh dopadne.
Autorovy další knížky
2019 | Rozhodnutie |
2017 | Šéf môjho šéfa |
2019 | Osud nevyjednáva: Klient môjho šéfa |
2018 | Šéfom môjmu šéfovi |
2018 | Posledný džentlmen |
Kniha bola dobrá, veľmi príjemná oddychovka, milá a veľmi dobre sa čítala. Páči sa mi autorkina cestovateľská filozofia. Akoby z duše hovorila môjmu ja približne v jej veku. Tiež som rada cestovala. Akurát ja som vtedy nemala žiadneho Deniho Páčilo sa mi, ako sa Zamari darí vytvárať medzi postavami také akoby jemné napätie, to som si všimla aj v iných jej knihách. Hlavná postava je vtipná a sympatická. Čítanie som si veľmi užila.