Ako byť šťastný?
Veronika Folentová , Vitalia Bella
https://www.databazeknih.cz/img/books/50_/503178/bmid_ako-byt-stastny-jM8-503178.jpg
4
7
7
Ako byť šťastný? Jednoduchá otázka, no ak sa na to spýtate psychológov a psychologičiek, ich odpoveď vás možno úplne neuspokojí. Aspoň nie na prvé počutie. Deväť z desiatich odborníkov na duševné zdravie vám pravdepodobne odpovie, že si to nemáte dávať za cieľ a že šťastie sa nedá prežívať ako permanentný stav, ale len ako okamihy. Naším cieľom by nemalo byť šťastie, ale radšej spokojnosť. Ako však byť spokojný vtedy, keď sa svet okolo nás zbláznil? Skúsené novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella sa v knihe pokúsili uchopiť ľudskú snahu o spokojný život zo všetkých strán – od narodenia cez obdobie dospievania, hľadania životného partnera a výchovu vlastných detí až po starobu a smrť. Ich rozhovory s odborníkmi a odborníčkami idú do hĺbky tém ako sú vzťahy, starnutie, priateľstvo, vyhorenie, spoločnosť, výchova detí či sexualita. Táto kniha môže byť dobrým sprievodcom na ceste k šťastnému životu v bláznivom svete.... celý text
Přidat komentář
Kniha je písaná formou rozhovoru (otázka, odpoveď) s odborníkmi v danej oblasti ako je priateľstvo, vzťahy, rodičovstvo, výchova, neplodnosť, zdravie, úspech, vyhorenie, spoločnosť, spiritualita, starnutie. Mať tieto oblasti v poriadku poriešené prináša spokojnosť. Na každú oblasť sa vyjadruje iný odborník. Veľmi dobre sa to číta. Viem si predstaviť že ku niektorým kapitolám sa vrátim, keď budú aktuálne v mojom živote. S niektorými informáciami som sa už stretol.
Na začiatku bolo aj viac krát spomínané aby sme sa neporovnávali s inými ľuďmi na sociálnych sieťach, lebo to zbytočne prináša nechuť že nie sme až taký dokonalý...
Nepříliš strategicky zvolený název zapříčinil, že jsem knihu "Jak být šťastný?" chybně odsoudil jako tuctovou motivační literaturu. Po seznámení s obsahem jsem však zůstal mile překvapen - můj soud byl naštěstí unáhlený. Tedy, alespoň z větší části. Ač kniha pozůstává z aktuálních témat z oblasti psychologie a duševního zdraví, ani jednomu se nevěnuje do větší hloubky. Někdo by mohl namítat, že je to důsledkem krátkého prostoru několika málo stran, které každá kapitola nabízí. Shodou okolností jsem se nedlouho po dočtení vrhl na "Cesty k sobě i k druhým" od Ivo Pondělíčka, což je kniha strukturovaná velmi podobně (dokonce i s podobnými tématy), ovšem výstupním poznáním daleko bohatší a inspirativnější. Jakoby se autoři báli, že odradí čtenáře, bude-li výsledný text působit příliš akademicky a složitě. Důsledkem toho kniha občas klouže po povrchu a připomíná spíše sérii rozhovorů z relevantního internetového blogu, než literární ponor do lidské duše. I přesto však jejího přečtení nelze litovat.
Kniha, po ktorej som siahla tak trochu v rámci pestovania svojej "tolerancie k ambiguite" (pojem vyčítaný z knihy), a tak trochu jednoducho preto, lebo bez ohľadu na iné svetonázorové zázemie považujem mnohých novinárov v N-ku za dostatočne fundovaných na to, aby som mala ich texty rada (aj keď nie vždy sa so všetkými viem stotožniť).
Prvoplánový názov bol možno dobrá voľba; azda sa tak kniha dostane aj k čitateľom, ktorí by očakávali a hľadali niečo viac "ezo" či motivačné. Myslím, že práve pre takých môže byť prizma pohľadu jedenástich odborníkov o to užitočnejšia. Lebo čo si budeme hovoriť, v dnešnej kríze autorít a ére samozvaných odborníkov na všetko (nedá mi nespomenúť môj milovaný Dunning-Krugerov efekt, ktorým trpí kvantum ľudí v mojom okolí; teda vlastne ich okolie preň trpí) je fajn, že k rôznym naoko banálnym témam, ku ktorým sa rád vyjadrí kdekto, sa v tejto zbierke rozhovorov vyjadrujú kompetentné autority. Iste, ich výber bol subjektívny a azda aj podmienený istou svetonázorovou zhodou s autorkami, ale stále sa bavíme o ľuďoch, ktorí majú potrebné vzdelanie a prax.
Autorky sa dotkli viacerých univerzálnych tém, ktoré sa viac-menej týkajú každého z nás (priateľstvo, úspech, spoločnosť...), ale aj tých špecifickejších, ktoré špeciálne ocenia tí, ktorí nimi žijú (výchova, rodičovstvo, neplodnosť...).
Rozhovory sú podnetné, primerane dlhé, určite nie povrchné, i keď skôr popularizačné než akademické. Určite sa v nich dá nájsť kopec podnetov, v niektorých prípadoch aspoň pocit spriaznenosti (v zmysle "nie som v tom sám, čo to tak vníma, cíti, žije).
Zaujímavé bude vrátiť sa ku knihe o pár rokov, kedy sa zrejme celkom prirodzene pretransformuje z titulu, ktorý by sa dal charakterizovať ako zbierka rozhovorov o najaktuálnejších psychologických zisteniach, k dokumentu o tom, čomu verili psychologické elity našej doby. Sama som zvedavá, aký výrazný posun to bude.