Prázdniny v ríši rozprávok

01.01.2018

K tomuto mám špeciálny vzťah, keďže to bola úplne prvá vec ( okrem šlabikára samozrejme ) čo som čítal keď som sa naučil čítať a preto ma valcuje nostalgia. Vtipné je že som začal čítať rovno tretiu poviedku a to rovno len tak od polovice a až po dočítaní som sa vrátil na začiatok. V prvej poviedke poznávame rezerváciu rozprávok, kam boli pomocou stroja času pred vyhynutím premiestnené rozprávkové bytosti z takzvanej legendárnej doby. Záporácky ježidedo Kusandra so štyridsiatimi zlatými zubami ale kuje pikle a tak namyslený trpaslík Sven angažuje Alicu ktorá mu bola dopručená aby sa spiknutiu pozrela na zub. Drak hypochonder, lenivá karkulka vysedávajúca pred telkou, vlk mrkvožrút, snehulienka a dedo mráz bývajúci v chladničke, tučný kráľ na spacotróne a tak vôbec. Druhá poviedka priamo nadväzuje na prvú. Alica sa vydáva časostrojom priamo do legendárnej doby nájsť Kusandru aby odčaroval zakliateho riaditeľa a opäť sa v humornom prevedení stretávame s rôznymi postavičkami ako namachrovaný tupý bohatier, koňožrút, ľudožrút či Baba Jaga variaca pálenku. Tretia poviedka potom znenazdajky mení štýl na pomerne drsnejšie Sci-fi, kde sa k zemi blíži bludná planéta a výprava na ňu zistí že niekde na zemi zanechali v minulosti mimozemšťania bilologickú zbraň ktorá má vybuchnúť až bude civilizácia dostatočne rozvinutá a nakaziť ju vírom ktorý spôsobí že sa všetci vzájomne vyvraždia. Alica teda v sprievode Hromobucha ( mimozemský archeológ v podobe chápadlovitej obludy ) teda musí zasa odcestovať do minulosti aby zistila kde bude zbraň ukrytá. Obzvlášť mám v pamäti to finále kde agresívny emzáci po všetko pália lejzrami ako Arnoldova parta v Predátorovi a chcú si opekať trpaslíkov na ražni. V tom celom mi tak nikdy nesedel záver kde Alicu zachránil Popolvár na lietajúcej peci, to tam nejako nepasovalo. Kir Buličov bol pre mňa v detstve srdcovka ktorú nezosadil dokonca ani samotný verne a toho som teda žral.