Anjouovci: princovia s kvetmi ľalie
Jaroslav Perniš
Táto kniha má hneď niekoľkých hrdinov. Sú nimi príslušníci dynastie Anjouovcov, ľudí, ktorí sa za historicky krátke obdobie nezmazateľne zapísali do dejín Európy. Ich ambície, ctižiadostivosť či túžba po moci spôsobili, že putovali z rodného Francúzska cez Apeninský a Balkánsky polostrov až do Uhorska a Poľska, no tiež do južného Grécka, Jeruzalema a Konštantínopolu. Hlavnými piliermi rodu bolo niekoľko úspešných mužov, sprevádzaných ešte úspešnejšími manželkami, dedičkami kráľovstiev. Karol I. z Anjou, zakladateľ dynastie, bol typický rytier francúzskeho severu a princ, čo sa hrdo hlásil ku kapetovským koreňom. Jeho syn a nástupca Karol II. Chromý miloval rodné Provensalsko, ktoré do vlastníctva rodu priniesla jeho matka. Prirástlo mu k srdcu viac než Neapolsko, kde bol kráľom. Tretím pilierom dynastie bol jeho syn Róbert Múdry, pre ktorého sa stalo prístavné mesto pod Vezuvom skutočným domovom. Títo traja muži spoluurčovali osud štvrtého Anjouovca – Karola Róberta, predstaviteľa uhorskej rodovej línie. Všetkých týchto mužov okrem spoločného pôvodu spájal základ ich erbu – modrý štít posiaty zlatými ľaliovými kvetmi. Politický i súkromný život tohto rodu úzko súvisel aj so Slovenskom. Nie náhodou sa na mape dynastickej politiky Anjouovcov objavovali mestá Trenčín, Trnava, Zvolen či Košice ako miesta významných stretnutí a udalostí medzinárodného významu.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
šlechtické rody panovnické dynastie Anjouovci Karel I. Robert z Anjou, král, 1288-1342 Ludvík I. Uherský Veliký (z Anjou), král, 1326-1382Autorovy další knížky
2003 | Kráľovné v tieni katedrál |
2016 | Anjouovci: princovia s kvetmi ľalie |
2003 | Vznešená žena stredoveku |
2011 | Ženy v lesku ľalií |
2007 | Slzy mocných |
Vyčerpávajúci popis úlohy Anjouvcov v dejinách Uhorska s nadväznosťou na všetko ostatné v Európe.
Mám pocit, že sa Perniš touto knihou posunul viac do odbornej literatúry, je to pomerne náročné čítanie hlavne na zorientovanie sa v rodokmeňoch a vzájomných vzťahoch, bez obrazovej prílohy (rodokmeňov) by to asi klasický čitateľ nezvládol. Ja som sa celkom slušne orientovala už predtým, ale občas som si veru dohľadávala kto kde s kým ako :-)
Inak je to veľmi podrobná práca, myslím, že už by jej napriek edícii v ktorej vyšla, pomohol poznámkový aparát. Niekde by to "zľahčilo" text, takto sa občas dôležité hlavné veci zlievali s doplnkovými. V predošlých dielach "medailónikovitého" typu to nevadilo, kapitoly boli kratšie, šlo sa viac po jednej línii. Tu je situácia menej prehľadná, veľmi zložitá a tak sa jednotlivé odbočky množia a občas to pôsobí chaoticky.
Inak autor odviedol mravenčiu prácu, len jeho inak veľmi dobrý čitateľný štýl nemal úplne šancu v toľkej záplave faktov. Ale ak vás zaujíma toto obdobie našich dejín a rod Anjouvcov, určite choďte do toho :-)