Arabské správy o Slovanoch (9. – 12. storočie)

29.08.2024

Pozoruhodné dielo, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom podáva výťah z najzaujímavejších diel moslimských autorov raného stredoveku, ktorí vo svojich knihách zmieňovali Slovanov. Odporúčam záujemcom o Slovanskú históriu či kultúru. Preložené texty doplňuje bohatý poznámkový aparát. Samotným textom predchádza štedrý úvod, ktorý čitateľa oboznámi s včasnými dejinami moslimského sveta a arabskej kultúry ako takej, pričom stručne rozvedie pozadie vzniku jednotlivých diel. Taktiež rozvádza problematiku obchodných ciest, týkajúcich sa najmä trhu s otrokmi, keďže popis obchodných trás a artiklov v jednotlivých krajinách bola hlavná motivácia niekoľkých diel preložených v tejto knihe. Obohacujúce boli aj údaje o postavení otrokov v arabskom svete.
Nanešťastie samotné arabské texty sú zväčša stručné a povrchné, často sú len redakciou starších diel a lebo odkazom na ne. Problémom je aj nejednoznačnosť výkladu niektorých slov, prameniaca jednak z komolenia pôvodnými autormi, z chýb pri neskorších prepisoch a aj absenciou samohlások v arabskom texte. Bol spomínaný mocný slovanský vládca naozaj veľkomoravský Svätopluk? Môžeme mesto Wábnít spájať s našou Nitrou? A čo mesto Hurdáb? Zmieňovali sa moslimskí autori o východoslovanských Volyňanoch či západoslovanských Veletoch? To všetko je nejasné, no našťastie Paulíny v poznámkach vysvetľuje interpretácie nejasných slov a udáva viacero hypotéz od jednotlivých odborníkov.
Mňa obzvlášť zaujali pasáže z al-Idrísiho a na al-Garnátího, ide o neskoršie diela, kde je trochu podrobnejšie preberané aj Uhorsko. U al-Garnátího sú zaujímavé priblíženie reálií života moslimov (Pečenehov a Chorezmčanov) v ranom Uhorsku. Pre rozšírenie tejto tématiky odporúčam skriptum Miloš Marek – Národnosti Uhorska, 2011, filozofická fakulta Trnavskej univerzity, dostupné online.

15.07.2022

Prvýkrát vychádzajú v slovenčine tieto pramene v priamom preklade z arabčiny. Bohatý poznámkový aparát a predovšetkým spisovateľova znalosť arabčiny a tamojšej kultúry robí knihu dokonalou. Menšie časti arabských prameňov uvádzali i Ján Stanislav (Dejiny slovenského jazyka III) či Peter Ratkoš (Pramene k dejinám Veľkej Moravy), no v takejto podobe sa ešte slovenský čitateľ s týmito prameňmi nestretol. O živote, vládcoch, viere, o stykoch s Maďarmi. Vrelo odporúčam.