Bačova žena
Ivan Stodola
Dráma v troch dejstvách, v ktorej vystupuje 16 osôb. Prvé dejstvo sa odohráva v malej izbe medzi maštaľami panského dvora, druhé v kaštieli a tretie na salaši na poľane. Autor kritizuje vtedajšiu spoločnosť, využíva sociálne motivy a presadzuje myšlienku, že ani peniaze nedokážu vrátiť rodinu či stratené šťastie.
Přidat komentář
Autorovy další knížky
1934 | Bačova žena |
2010 | Čaj u pana senátora |
2006 | Smutné časy, smutný dom |
1968 | Náš strýko Aurel |
1977 | V šľapajách Hippokrata |
Zaujímavé dielko z čias, keď „kýška s posúškom“ boli synonymom skvelej večere a keď vás svokra mohla za takéto menu obviniť, že si veľmi vyhadzujete z kopýtka :). Nečudo, že pri takých pomeroch nejeden skúsil šťastie v Amerike, a nečudo, ak to v svete bez telefónov, internetov a WhatsAppov občas vypálilo tak, ako aj v živote bačovej ženy Evy.
Viac ako sociálna rovina príbehu (o ktorú vlastne aj šlo, čo ešte viac zvýraznil Bielikov film Varúj...! vzniknutejší na motívy tejto drámy) ma zaujala rovina vzťahová, a keďže sa tu objavuje celkom zaujímavý trojuholník (Ondrej, ktorý mal byť mŕtvy, no ukázalo sa, že žije + Eva, jeho žena + Mišo, jej nový muž), dovolila som si knihu zaradiť aj do čitateľskej výzvy (téma: nešťastná láska). Nedá mi však nešpekulovať, či sa v prípade tých troch možno baviť o láske. Jasné, Stodola to tak podáva, ale... Veď si prečítajte sami, či vám náhodou tiež nebude každý z tých troch pripadať v rozhodujúcich momentoch ako sebec.
Tiež je tu silný akcent na materinskú lásku; aj v tomto bode sa však dá opäť špekulovať, či je tá láska naozaj láskou, či tiež nie je (a to v prípade oboch matiek) len maskovaným sebectvom.
Čo ma však primälo napriek zaujímavému námetu a spracovaniu nehviezdičkovať naplno, je z môjho pohľadu predvídateľný a „lacný“ záver (ten typ, pri ktorom si vždy poviem, že autor si zvolil najľahšiu cestu) a nereálna kúpa istej nehnuteľnosti (áno, Amerikáni sa mohli domov vrátiť nabalení, ale až tak?), ktorá z môjho pohľadu ubrala deju na reálnosti.