Barbara neumiera
Alina Bronsky
Walter Schmidt je človek zo starej školy: až do dôchodku žil bez toho, aby vedel uvariť polievku z vrecúška a bez toho, aby niekedy používal vysávač. Napokon, vždy tu bola jeho manželka Barbara. Tá však jedného rána nevstane. A od tej chvíle sa všetko zmení. Alina Bronsky s trpkým vtipom a zároveň veľkou srdečnosťou rozpráva o tom, ako sa odťažitý Walter Schmidt musí na sklonku života zrazu nanovo objaviť: ako opatrovateľ, ako manžel v domácnosti a starostlivý partner, ktorým za všetky spoločné roky s Barbarou nikdy nebol. A samozrejme, všetko sa pokazí, nielen v kuchyni. Potom však Walter objaví televízneho šéfkuchára a jeho stránku na facebooku, kde čoskoro nájde nielen recepty, ale aj nečakanú podporu. Postupne sa Walterova drsná fasáda začína rúcať – a s ňou aj staré istoty o jeho živote a rodine.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2023 , InaqueOriginální název:
Barbara stirbt nicht, 2021
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2013 | Za zrcadlem |
2014 | Rozbité zrcadlo |
2011 | Nejostřejší pokrmy tatarské kuchyně |
2018 | Posledná láska baby Dune |
2023 | Barbara neumiera |
Barbara neumiera. Walter, Barbarin manžel, to neustále tvrdí. Že ona neumiera. Veď len si musí oddýchnuť. Preto leží v posteli. A neje. A tak sa z mrzutého dedka, ktorý sa nechával svojou manželkou celý život obskakovať, stáva trochu akčnejší dedko. Ale protivný ostáva stále. Tak postupne prostredníctvom systému pokus-omyl začína zisťovať, načo slúži kuchyňa a ako sa pripravuje káva i rôzne jedlá. Pranie a upratovanie je trochu iný level, tam potrebuje už reálnu osobu na výpomoc, facebookovská skupina o varení nestačí. Dojímalo ma, ako jej chce plniť priania, len to nejde hneď.
Despota, čo rodinu svojim spôsobom miloval a ničil zároveň, ktorý bol tak neúprosne politicky nekorektný a zároveň sa snažil zbaviť sa nálepky prisťahovalca, že chcel byť nemeckejší od Nemca. Je tak arogantne nesympatický, že to až pekné nie je. Či sa zmení? Veľmi ma udivovala schopnosť jeho okolia mu tie jeho reči a správanie tolerovať. Ale postupne, vplyvom okolností a núdze, sa začal viac snažiť. Stal sa ľudskejším. Jeho krehká žena mu bola vzorom, či už vo varení a pečení, ale aj v starostlivosti o iných. O jej dobročinných a iných aktivitách nemal ani poňatia a zrazu zisťuje, že je obľúbená, ľuďom na nej záleží.
Základom všetkého zostáva komunikácia a najmä to, čo je nevypovedané.
Autorka sa dotkla mnohých tém - popieranie reality, neschopnosť zmieriť sa s nevyhnutným, rasizmus, emigrácia, choroba a zomieranie blízkeho, vzťah rodičia-deti. Prekvapenie v závere silno zatlačilo na city. (Návšteva v ústave ukazuje mnohé veci v inej perspektíve.) A tak teraz po dočítaní rozmýšľam, či sa mi kniha páči natoľko, aby som si ju prečítala ešte raz. Lebo je rozporuplná. Aj vtipná svojim spôsobom, aj smutná zároveň. Nie je prvoplánovo dojímavá, ani láskavá. Fakt som Waltera neznášala, ale jeho prerod ma fascinoval. Asi by mi ho malo byť ľúto, keď ostal bezmocný a zúfalý a celý svet, ktorý doteraz bez problémov fungoval, sa mu zrútil. No dokáže pár mesiacov vynahradiť skoro polstoročie nezáujmu? Deti, žena, susedia, priatelia pána Schmidta boli vhodným podkladom na zveličenie jeho negatívnych vlastností, ale keď nakoniec prišlo aj na ukázanie tých pozitívnych, skrátka, dojalo ma to.
Nie je to Muž menom Ove, ani Ještě jeden den s panem Julem. Ale oplatí sa prečítať.